Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 43. týždni od 24. októbra – do 30. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 15:00 ( o 14:00 pohr. obrady v Dome smútku za ✟  Zbyňka Frankoviča), v týždni o 17:30 hod.

V sobotu bude celodenná poklona k Najsv. Sviatosti v našej farnosti. O 15:00 adorácia za rodiny, poklona potom bude pokračovať do 17:30 hod.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinné združenia v záujme rodín

72. V Cirkvi, ktorá je zodpovedným činiteľom pastoračnej starostlivosti o rodinu, treba spomenúť mnohé združenia veriacich, v ktorých sa prejavuje a v určitej miere prežíva tajomstvo Krista a Cirkvi. Preto si zaslúžia uznanie tie mnohé cirkevné spoločenstvá, skupiny a početné hnutia, ktoré sa rôznym spôsobom, z rozličných pohnútok a na rozličnej úrovni venujú rodinnej pastorácii, a to všetky podľa svojich charakteristických vlastností, cieľov, dosahu a metód. Preto Synoda verejne uznala užitočný prínos takých združení duchovného, výchovného či apoštolského rázu. Ich úlohou bude vzbudzovať živý pocit spolupatričnosti s inými, viesť k životu podľa evanjelia a viery Cirkvi, formovať svedomie v duchu kresťanských čností, a nie podľa názorov verejnej mienky, podnecovať na skutky vzájomnej lásky a voči iným mať otvorené srdce, ktoré robí z kresťanských rodín pravý zdroj svetla a zdravý kvas pre ostatných.

Je tiež vhodné, aby kresťanské rodiny, so živým zmyslom pre spoločné dobro, aktívne pracovali, a to na všetkých úrovniach, aj v iných necirkevných združeniach. Niektoré z nich majú za cieľ zachovávať, podávať a chrániť zdravé etické a kultúrne hodnoty jednotlivých národov, rozvíjať ľudskú osobnosť, starať sa o lekársku, právnu a sociálnu ochranu matiek a detí, usilovať sa o spravodlivé pozdvihnutie ženy a bojovať proti tomu, čo ponižuje jej dôstojnosť, rozširovať vzájomnú pomoc, poznávať problémy spojené so zodpovednou kontrolou pôrodnosti podľa prirodzených metód, zodpovedajúcich ľudskej dôstojnosti a učeniu Cirkvi. Iné združenia sa usilujú o budovanie spravodlivejšieho a ľudskejšieho sveta, o spravodlivé zákony, ktoré by podporovali správny spoločenský poriadok pri plnom rešpektovaní dôstojnosti a každej oprávnenej slobody jednotlivca i rodiny, a to tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, a o spoluprácu so školou a s inými inštitúciami, ktoré dopĺňajú výchovu detí a pod. Okrem rodiny, ktorá je predmetom, ba ešte viac predmetom pastorácie rodín, treba spomenúť aj iných činiteľov, najmä tých, čo na tomto osobitnom poli pracujú.

Biskupi a kňazi

73. Prvou osobou, ktorá sa stará a riadi pastoráciu rodín v diecéze, je biskup. Ako otec a pastier má sa zvlášť starať o tento bezpochyby prednostný úsek pastoračnej služby. On mu má predovšetkým venovať záujem, starostlivosť, čas, pomocníkov a prostriedky; a najmä osobne má poskytovať pomoc rodinám a všetkým, čo mu v rozličných diecéznych štruktúrach pomáhajú v rodinnej pastorácii. Osobitne má byť vecou jeho srdca, aby sa jeho vlastná diecéza čoraz viac stávala ozajstnou “diecéznou rodinou”, vzorom a zdrojom nádeje pre všetky rodiny, čo do nej patria. V tejto spojitosti treba chápať i založenie Pápežskej rady pre rodinu; má byť dôkazom dôležitosti, ktorú prikladáme pastorácii rodín na celom svete, a zároveň účinným nástrojom na jej povznesenie na všetkých rovinách. Biskupovi pomáhajú najmä kňazi, ktorých úloha – ako to Synoda zdôraznila – tvorí základnú časť služby Cirkvi manželstvu a rodine. To isté treba povedať aj o diakonoch, ktorým sa prípadne môže zveriť starostlivosť o túto pastoračnú oblasť.

Ich zodpovednosť sa nevzťahuje len na mravné a liturgické otázky, ale aj na osobné a sociálne problémy. Majú podporovať rodinu v jej ťažkostiach a utrpeniach, majú stáť po boku jej členov a pomáhať im, aby hľadeli na svoj život vo svetle evanjelia. Nie je zbytočné poznamenať, že z tohto poslania, ak sa vykonáva s patričnou schopnosťou rozlišovať a s pravým apoštolským duchom, čerpá služobník Cirkvi nové podnety a duchovnú silu aj pre vlastné povolanie a vykonávanie svojej služby.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 42. týždni od 17. októbra – do 23. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30, v týždni od 17:30.

V utorok sa budú deti v rámci celosvetového modlitebného spoločenstva modliť ruženec za jednotu a mier vo svete.

V nedeľu bude zbierka na misie a po druhej sv. omši  katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Cirkevné spoločenstvo – najmä farnosť

70. Cirkev, ako spoločenstvo, ktoré je už vykúpené a zároveň vedie k spáse, treba tu chápať v jej dvojitom rozmere – všeobecnom a miestnom. V miestnom rozmere sa prejavuje a uskutočňuje v diecéznom spoločenstve, ktoré je pastoračne rozdelené na menšie jednotky, medzi ktorými pre svoju osobitnú dôležitosť vyniká farnosť.

Spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou nepotláča miestne cirkvi, naopak, zabezpečuje a napomáha ich súdržnosť a vlastný ráz. Miestne Cirkvi sú stále tým najpôsobivejším, bezprostredným a najúčinnejším nástrojom rodinnej pastorácie. V tomto zmysle každá miestna cirkev a najmä každé farské spoločenstvo si má čím viac uvedomovať milosť a zodpovednosť, ktorú prijíma od Pána na to, aby rozvíjala pastoračnú činnosť. Každé plánovanie riadne organizovanej pastoračnej práce na akejkoľvek úrovni musí brať do úvahy aj pastoráciu rodín.

So zreteľom na túto úlohu treba chápať aj dôležitosť primeranej prípravy pre tých, čo sa zvlášť venujú tomuto druhu apoštolátu. Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky už v čase svojej formácie majú sa postupne a primerane viesť a vychovávať na plnenie svojich úloh. Spomedzi iných iniciatívnych akcií by sme radi upozornili na vysokú školu zameranú na štúdium rodinných otázok založenú nedávno v Ríme pri Pápežskej lateránskej univerzite. I v niektorých iných diecézach zriadili podobné školy. Biskupi by mali dbať na to, aby čím viacerí kňazi, prv ako začnú pracovať vo farnostiach, navštevovali tieto školy. Inde nech sa zasa konajú pravidelné kurzy pri vyšších inštitútoch teologických a pastoračných štúdií. Takéto podujatia treba podporovať, udržovať a rozmnožovať a samozrejme sprístupniť aj laikom, ktorí budú rodine pomáhať na základe svojho povolania (ako lekári, právnici, psychológovia, sociológovia, pedagógovia).

Rodina

71. Predovšetkým treba priznať jedinečné miesto, ktoré na tomto poli prináleží poslaniu kresťanských manželov a rodín, a to na základe milosti, ktorú dostali vo sviatosti. Toto poslanie má byť postavené do služieb budovania Cirkvi a Božieho kráľovstva v priebehu dejín ľudstva. Źiada sa to ako prejav ochotnej poslušnosti voči Kristovi, Pánovi. On totiž silou manželstva pokrstených povýšeného na sviatosť ukladá kresťanským manželom zvláštne apoštolské poslanie, ktorým ich posiela ako robotníkov do svojej vinice, najmä na toto rodinné pole.

Túto činnosť rozvíjajú v spoločenstve a v spolupráci s ostatnými členmi Cirkvi, ktorí usilovne pracujú na prospech rodiny, a tak svojimi darmi a službami prinášajú ovocie. Takýto apoštolát sa má rozvinúť predovšetkým vo vlastnej rodine, a to svedectvom vlastného života podľa Božieho zákona vo všetkých jeho zložkách, kresťanskou výchovou detí tým, že sa im pomáha pri dozrievaní vo viere, výchovou k mravnej čistote, prípravou na život, starostlivou ochranou pred ideologickými a mravnými nebezpečenstvami, ktoré ich často ohrozujú, s ich postupným a zodpovedným včlenením do cirkevného i občianskeho spoločenstva, pomocou a radou pri voľbe povolania, vzájomnou pomocou medzi členmi rodiny pre spoločný ľudský a kresťanský rozvoj a inými spôsobmi. Z nej sa potom apoštolát rodiny šíri skutkami duchovného a telesného milosrdenstva na iné rodiny, najmä tie, ktoré viac potrebujú pomoc a oporu, na chudobných, chorých, starcov, telesne a duševne postihnutých, siroty, vdovy, opustené manželky alebo manželov, slobodné matky a na tie ženy, čo sa pre ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú, chcú vyhnúť pôrodu a pod.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 41. týždni od 10. októbra – do 16. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 bude ružencová pobožnosť s novénou k Rožňavskej Panne Márii (zároveň deň modlitieb za o. biskupa a diecézu).

V nedeľu po druhej sv. omši začne katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Pastorácia zosobášených

69. Pastoračná starostlivosť o riadne založenú rodinu konkrétne znamená, že celé miestne cirkevné spoločenstvo má povinnosť pomáhať manželskej dvojici, aby chápala a prežívala svoje nové povolanie a poslanie. Aby sa rodina čím viac stávala spoločenstvom lásky, treba pomáhať všetkým jej členom a vychovávať ich, aby si plnili úlohy a aby si vzhľadom na nové problémy, ktoré sa vyskytujú, vzájomne pomáhali a mali živú účasť na rodinnom živote.

To platí najmä pre mladé rodiny, ktoré sú v spojitosti s novými hodnotami a úlohami viac vystavené, najmä v prvých rokoch manželstva, prípadným ťažkostiam, napríklad tým, ktoré pochádzajú z prispôsobovania sa spoločnému životu a zrodu detí. Mladí manželia nech úprimne prijímajú a vážia si rozumnú ľudskú a veľkodušnú pomoc iných manželských dvojíc, ktoré majú dlhší čas skúsenosti s manželským a rodinným životom. Tak sa bude vnútri cirkevného spoločenstva – veľkej rodiny utvorenej z kresťanských rodín – realizovať vzájomná podpora a pomoc medzi všetkými rodinami, pričom každá dá do služieb ostatných svoje vlastné ľudské skúsenosti, ako aj dary viery a milosti. Táto pomoc medzi rodinami, oživovaná skutočným apoštolským duchom, bude jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, prístupným všetkým, ako odovzdávať v širšom kruhu tie význačné kresťanské hodnoty, ktoré sú počiatkom a cieľom každej pastoračnej starostlivosti. Takto nové rodiny nebudú len prijímať, ale naopak, za takejto pomoci samy budú prameňom rastu pre iné rodiny, ktoré boli skôr založené, svedectvom svojho života a horlivou pomocou.

Vo svojej pastoračnej činnosti zameranej na mladé rodiny Cirkev bude musieť venovať zvláštnu pozornosť ich výchove k zodpovednej manželskej láske vzhľadom na požiadavky vzájomného spoločenstva a služby životu, k tomu, aby uvádzali do súladu svoj súkromný domáci život so spoločnou a veľkodušnou prácou na budovaní Cirkvi a ľudskej spoločnosti. Keďže manželská dvojica sa stáva rodinou vlastne až narodením detí, Cirkev bude stáť pri rodičoch v tom zmysle, aby deti prijímali a milovali ako dar od Pána života a aby im s radosťou, bez ohľadu na námahu, pomáhali pri ich ľudskom a kresťanskom raste.

Pastoračná činnosť je vždy dynamickým prejavom povahy Cirkvi, ktorá má poslanie viesť ľudí k spáse. Aj v pastoračnej starostlivosti o rodinu, ktorá je zvláštnou a špecifickou formou pastoračnej služby, je sama Cirkev účinným počiatkom a hlavným činiteľom, a to pomocou svojich štruktúr a pracovníkov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 40. týždni od 3. októbra – do 9. októbra 2022.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Vo štvrtok po sv. omši bude nácvik birmovancov.

V sobotu 8:30 – 10:00 spoveď pre birmovancov  a ich rodiny.

V týždni bude o 17:30 ružencová pobožnosť, v nedeľu o 17:00 s odprosením Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Slávenie manželstva a evanjelizácia pokrstených, čo neveria

Pri slávení sviatosti sa venuje osobitná pozornosť mravným a duchovným dispozíciám snúbencov, najmä ich viere. V tejto súvislosti si treba všimnúť ťažkosť, na ktorú narážajú duchovní pastieri v našej sekularizovanej spoločnosti. Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení.

Sviatosť manželstva má vzhľadom na ostatné sviatosti tú špecifickú vlastnosť, že je sviatosťou takej skutočnosti, ktorá jestvuje už v poriadku stvorenia; je to manželský zväzok ustanovený Stvoriteľom “na počiatku”. Teda rozhodnutie muža a ženy, že uzavrú manželstvo podľa tohto Božieho plánu, čiže rozhodnutie, že spoja životy neodvolateľným manželským súhlasom v nerozlučnej láske a bezpodmienečnej vernosti, v skutočnosti vyžaduje, aj keď nie celkom uvedomene, ducha hlbokej poslušnosti voči Božej vôli, čo však nie je možné bez jeho milosti. Takíto teda už nastúpili pravú a vlastnú cestu spásy, ktorú slávenie sviatosti a bezprostredná príprava naň môžu doplniť a priviesť k cieľu, pravda, pokiaľ majú pravý úmysel.

No z druhej strany je tiež pravda, že v niektorých krajoch vedú snúbencov na slávenie sobáša v Cirkvi viac sociálne ako skutočné náboženské dôvody; čomu sa netreba diviť. Manželstvo totiž nie je udalosť, ktorá by sa týkala len tých, čo ho uzatvárajú. Svojou povahou je aj spoločenskou udalosťou, ktorá manželov zaväzuje pred spoločnosťou. Jeho slávenie bolo vždy sviatkom, ktorý spájal navzájom rodiny a priateľov. Je preto zrejmé, že pri žiadosti o sobáš v kostole sa stretávajú spoločenské dôvody s osobnými.

Tu sa nesmie zabúdať na to, že tí, čo takto vstupujú do manželstva, sú už v dôsledku svojho krstu skutočne zapojení do Kristovej zásnubnej zmluvy s Cirkvou a že svojím úprimným úmyslom už prijali Boží plán o manželstve, a teda aspoň zahrnute súhlasia s tým, čo sleduje Cirkev, keď slávi manželstvo. A preto prípadné odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať. Ostatne, ako učí Druhý vatikánsky koncil, sviatosti slovami a obradnými prvkami živia a posilňujú vieru, tú vieru, ku ktorej snúbenci už smerujú silou svojho pravého úmyslu a ktorú iste podporuje a posilňuje Kristova milosť…

Ak napriek všetkým námahám snúbenci otvorene a výslovne dávajú najavo, že odmietajú to, čo Cirkev sleduje, keď slávi manželstvo pokrstených, duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva. Hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takej situácie, a tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú slávenie, o ktoré žiadajú.

Preto sa ešte s väčšou naliehavosťou javí potreba predmanželskej a posobášnej evanjelizácie a katechizácie, ktorú má konať celá kresťanská komunita s tým úmyslom, aby každý muž a žena, ktorí uzatvárajú manželstvo, slávili sviatosť manželstva nielen platne, ale aj s úžitkom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 39. týždni od 26. septembra – do 2. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V sobotu o 17:15 bude fatimská pobožnosť.

V nedeľu o 11:00 sv. omša pri kaplnke Panny Márie Ružencovej (v prípade nepriaznivého počasia v kostole), pred omšou bude modlitba sv. ruženca, premienka individuálne.

Od soboty začína ružencový mesiac október.

Zbierka na opravu vchodu do kostola vyniesla 1612,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Príprava (pokračovanie)

V týchto rôznych obdobiach prípravy na manželstvo, ktoré sme opísali len v hlavných črtách, má sa angažovať kresťanská rodina a celé cirkevné spoločenstvo. Biskupské konferencie – podobne ako sa starajú o vhodné podujatia v snahe pomôcť budúcim manželom lepšie si uvedomiť dôležitosť svojho rozhodnutia a duchovným pastierom pomôcť zistiť, či budúci manželia majú náležité dispozície – tak nech sa postarajú o vydanie Direktória pre pastoráciu rodín. V ňom bude treba predovšetkým určiť minimálny obsah, trvanie a metódu “prípravných kurzov”, kde by mali byť vo vzájomnej rovnováhe vieroučné, pedagogické, právne a lekárske zložky, ktoré sa týkajú manželstva, usporiadané tak, aby tí, čo sa pripravujú na manželstvo, popri rozumovom prehĺbení svojich poznatkov chápali aj potrebu včleniť sa do cirkevného spoločenstva.

Nevyhnutnosť a záväznosť bezprostrednej prípravy na manželstvo isteže neslobodno podceňovať – čo by sa mohlo stať, keby sa od nej ľahko dišpenzovalo – no táto príprava predsa sa má zaviesť a konať tak, aby jej prípadné zanedbanie nebolo prekážkou pre slávenie sobáša.

Slávenie sobáša

67. Kresťanské manželstvo vyžaduje slávenie podľa liturgických predpisov. Takéto slávenie zo sociálneho a spoločenského hľadiska má vyjadriť podstatne cirkevnú a sviatostnú povahu manželskej zmluvy medzi pokrstenými.

Nakoľko ide o sviatostný akt posvätenia, slávenie manželstva – včlenené do liturgie, vrcholu všetkej činnosti Cirkvi a zdroju jej posväcujúcej sily – má byť samozrejme platné, dôstojné a plodné. Tu sa otvára široké pole pastoračnej starostlivosti, aby sa dokonale splnili požiadavky vyplývajúce z povahy manželskej zmluvy povýšenej na sviatosť a aby sa tiež verne zachovávali cirkevné predpisy, pokiaľ ide o slobodný súhlas, manželské prekážky, kanonickú formu a sám obrad slávenia. Ten má byť jednoduchý a dôstojný, podľa predpisov príslušných autorít, ktoré majú tiež právo – podľa konkrétnych dobových a miestnych okolností a v súlade s normami Apoštolskej Stolice – zaradiť do liturgického obradu prípadne aj niektoré prvky vlastné tej-ktorej kultúre, ktorými sa dá vyjadriť hlboký ľudský a náboženský význam manželskej zmluvy, pokiaľ však neobsahujú niečo, čo by plne nesúhlasilo s kresťanskou vierou a mravmi.

Pokiaľ ide o sviatostný znak, liturgické slávenie sa má konať tak, aby sa svojím vonkajším prejavom stalo hlásaním Božieho slova a vyznaním viery celého spoločenstva veriacich. Pastoračná starostlivosť sa má prejaviť v múdrej a svedomitej starosti o “liturgiu slova” a o výchovu k viere tých, čo sa na obrade zúčastňujú, predovšetkým snúbencov.

Pokiaľ ide o sviatostný akt Cirkvi, liturgické slávenie manželstva má stmeliť celú kresťanskú komunitu plnou, aktívnou a zodpovednou účasťou všetkých prítomných podľa ich postavenia a úlohy: snúbencov, kňaza, svedkov, príbuzných, priateľov a ostatných veriacich, všetkých, čo sa zúčastňujú na zhromaždení, ktoré zjavuje a svojím životom prejavuje tajomstvo Krista a jeho Cirkvi.

Pri slávení kresťanského manželstva v prostredí s vlastnou kultúrou a starobylou tradíciou treba zachovať vyššie uvedené zásady.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 38. týždni od 19. septembra – do 25. septembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 14:30.

Streda, piatok a sobota sú jesenné kántrové dni (poďakovanie za úrodu). 

V sobotu o 17:30 adorácia za rodiny.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortáce sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Príprava (pokračovanie)

Vzdialená príprava sa začína už v detstve, a to múdrou rodinnou výchovou, ktorá vedie deti k tomu, aby objavovali seba samých ako ľudí obdarených bohatými a zložitými duševnými danosťami, ako aj jedinečným darom osobnosti so silnými i slabými stránkami. Je to obdobie, v ktorom treba položiť základy pre úctu ku každej, skutočne ľudskej hodnote, a to tak v medziosobných, ako aj v spoločenských vzťahoch. Má to totiž veľký význam pre vytváranie charakteru, pre ovládanie a správne používanie vlastných náklonností, pre utváranie si názoru na osoby druhého pohlavia a správanie voči nim a podobne. Okrem toho sa vyžaduje, najmä pre kresťanov, dôkladná duchovná a katechetická výchova, ktorá by vedela predstaviť manželstvo ako opravdivé povolanie a poslanie a pritom by nevylučovala možnosť plného zasvätenia sa Bohu v povolaní ku kňazskému alebo rehoľnému životu.

O tento základ sa opiera neskôr bližšia príprava, ktorá má byť obšírnejšia. Vyžaduje určitý vek a primeranú vhodnú katechézu na spôsob katechumenátu, špecifickú prípravu na prijatie sviatostí, na ich akoby opätovné objavenie. Toto obnovené katechizovanie mládeže a všetkých, čo sa pripravujú na kresťanské manželstvo, je vonkoncom nevyhnutné na to, aby sviatosť mohli sláviť a neskôr prežívať s potrebnými morálnymi a duchovnými dispozíciami. Náboženskú výchovu mladých ľudí vo vhodnom čase a podľa rôznych konkrétnych požiadaviek treba doplniť prípravou na spoločný život vo dvojici. Takáto príprava má predstaviť manželstvo ako osobný vzťah muža a ženy, ktorý treba ustavične rozvíjať a má ich povzbudzovať k hlbšiemu chápaniu manželskej sexuality a zodpovedného rodičovstva; táto príprava za pomoci základných poznatkov z medicíny a biológie, ktoré s tým súvisia, má umožniť osvojiť si správne metódy výchovy detí a oboznámiť sa so základnými podmienkami usporiadaného vedenia rodiny (ako sú: hospodárenie, dostatočné finančné prostriedky, náležité poznatky o vedení domácnosti a pod.).

Napokon neslobodno zabúdať ani na prípravu na rodinný apoštolát, na bratské vzťahy a spoluprácu s ostatnými rodinami, na aktívnu účasť v skupinách, združeniach, hnutiach a podujatiach, ktoré napomáhajú ľudské a kresťanské dobro rodiny.

K bezprostrednej príprave na sviatostné slávenie manželstva treba prikročiť v posledných mesiacoch a týždňoch pred sobášom, aby sa tým dal akoby nový význam, obsah a forma takzvanej predmanželskej skúške, ktorú vyžaduje kanonické právo. Takúto prípravu, ktorá je nevyhnutná v každom prípade, potrebujú ešte viac tí snúbenci, ktorí majú nedostatky a medzery vo vedomostiach kresťanskej náuky a v kresťanskom živote.

Medzi základné poznatky, ktoré treba mladým ľuďom sprostredkovať na tejto ceste viery, podobnej katechumenátu, patrí aj hlbšie poznanie tajomstva Krista a Cirkvi, význam milosti a úlohy kresťanského manželstva, ako aj príprava na aktívnu a vedomú účasť na sobášnych obradoch.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 12. septembra – do 18. septembra 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu pobožnosť o 14:30.

V piatok 16. septembra je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

V nedeľu bude zbierka na opravu vchodu do kostola.

V priebehu týždňa sa v prípade pohrebu, alebo zaopatrenia obráťte na p. farára v Nováčanoch (0918 754 745).

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Cirkev sprevádza rodinu na jej ceste

65. Ako všetko živé, aj rodina sa má vyvíjať a rásť. Po snúbeneckej príprave a po sviatostnom slávení manželstva manželia nastupujú každodennú cestu, aby postupne dosiahli dobrá manželstva a splnili povinnosti.

Aj kresťanská rodina sa vo svetle viery a silou nádeje, v spojení s Cirkvou, zúčastňuje na putovaní ľudstva k plnému zjaveniu a uskutočneniu Božieho kráľovstva.

Preto treba stále viac zdôrazňovať, aké potrebné sú pastoračné zákroky Cirkvi na podporu rodiny. Zo všetkých síl sa treba usilovať, aby sa rodinná pastorácia upevňovala a rozvíjala, venujúc sa tejto naozaj prednostnej otázke s pevným presvedčením, že evanjelizácia bude v budúcnosti závisieť od domácej cirkvi.

Pastoračná starostlivosť Cirkvi sa neobmedzuje len na najbližšie kresťanské rodiny, ale rozširujúc svoje obzory podľa miery Kristovho Srdca, bude sa čoraz viac starať o všetky rodiny, no zvlášť o tie, ktoré sa nachádzajú v ťažkom a nenormálnom položení. Cirkev má mať pre všetky rodiny slová plné pravdy, ľudskosti, dobroty, nádeje, živej účasti na ich ťažkostiach, niekedy veľmi dramatických, ktoré na ne doliehajú. Cirkev bude poskytovať všetkým svoju nezištnú pomoc, aby sa mohli priblížiť k takému vzoru rodiny, aký si Stvoriteľ prial už “od počiatku” a Kristus svojou výkupnou milosťou obnovil.

Pastoračná činnosť Cirkvi sa má rozvíjať postupne aj v tom zmysle, že má sledovať rodinu a má ju sprevádzať krok za krokom v rôznych etapách jej utvárania a vývoja.

Príprava

66. Dnes je viac ako inokedy dôležité, aby sa mladí pripravovali na manželstvo a rodinný život. V niektorých krajinách samy rodiny podľa dávnych zvykov odovzdávajú mladým ľuďom hodnoty vzťahujúce sa na manželský a rodinný život, a to postupnou výchovou a poučením. Ale zmeny, ktoré nastali skoro vo všetkých moderných spoločnostiach, vyžadujú, aby sa nielen rodina, ale aj spoločnosť a Cirkev usilovali primerane pripraviť mladých na ich budúce úlohy. Mnoho ťažkostí, ktoré sa dnes vyskytujú v rodinnom živote, pochádza z toho, že mladí ľudia v nových podmienkach nielenže strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt, ale im už aj chýbajú pevné normy správania, a preto nevedia čeliť novým ťažkostiam a nevedia ani to, ako ich riešiť. Skúsenosť však učí, že mladí ľudia, ktorí boli dobre pripravení na rodinný život, vo všeobecnosti si počínajú lepšie ako ostatní.

Platí to ešte viac pre kresťanské manželstvo, ktoré ovplyvňuje svätosť toľkých mužov a žien. Preto sa Cirkev musí postarať o lepšie a hlbšie programy prípravy na manželstvo, aby sa, nakoľko je možné, odstránili ťažkosti, ktoré doliehajú na mnohých manželov, a ešte viac preto, aby podporovala vznik a vzrast dobrých manželstiev.

Prípravu na manželstvo treba chápať a uskutočňovať ako postupný a trvalý proces. Obsahuje tri hlavné stupne: vzdialenú, blízku a bezprostrednú prípravu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 5. septembra – do 11. septembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Birmovka sa pre zaneprázdnenosť o. biskupa presúva o týždeň na 9. októbra.

 DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Nové prikázanie lásky

63. Cirkev ako prorocký, kňazský a kráľovský ľud má poslanie viesť všetkých ľudí k tomu, aby vo viere prijali Božie slovo, aby ho slávili a vyznávali vo sviatostiach a modlitbách a prejavovali v konkrétnych okolnostiach života podľa daru a nového prikázania lásky. Kresťanský život svoj zákon nenachádza napísaný v nejakej knihe zákonov, ale v osobnom pôsobení Ducha Svätého, ktorý kresťana oduševňuje a riadi. Je ním “zákon Ducha, života… v Kristovi Ježišovi”. “Láska je nám vliata do srdca skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný.”

To treba rovnako povedať o manželoch a o kresťanskej rodine. Ich usmerňovateľom a zákonom je Ježišov Duch, ktorý bol vliaty do ich sŕdc pri sviatostnom slávení manželstva. Nadväzujúc na krst vo vode a “v Duchu”, manželstvo znova pripomína platnosť evanjeliového zákona lásky a darom Svätého Ducha ho vrýva ešte hlbšie do sŕdc kresťanských manželov. Ich očistená a vykúpená láska je plodom Ducha pôsobiaceho v srdciach veriacich a súčasne sa stáva i základným prikázaním mravného života, nevyhnutného pre zodpovednú slobodu.

Kresťanská rodina, takto oživovaná a vedená novým zákonom Ducha a v intímnom spoločenstve so samou Cirkvou, kráľovským ľudom, je zaviazaná, aby svoju “službu” lásky k Bohu a k bratom prejavovala životom. Ako Kristus prejavuje svoju kráľovskú moc tým, že sa dáva do služby ľuďom, tak aj kresťan nachádza opravdivý zmysel svojej účasti na kráľovskej hodnosti vlastnej svojmu Pánovi tým, že má účasť na jeho duchu a konaní, ktoré je charakterizované službou človeku. Kristus “túto moc udelil aj učeníkom, aby oni tiež nadobudli kráľovskú slobodu a sebazapieraním i svätým životom premáhali kráľovstvo hriechu u seba samých (porov. Rim 6,12), ba aby slúžili Kristovi aj v iných, a tak pokorou a trpezlivosťou privádzali svojich bratov ku Kráľovi, ktorému slúžiť znamená kraľovať. Pán chce totiž šíriť aj prostredníctvom veriacich laikov svoje kráľovstvo: ?kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja?. V tomto kráľovstve stvorenie samo bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobodnej sláve Božích detí (porov. Rim 8,21)”

V každom bratovi objavovať Boží obraz

64. Kresťanská rodina, oživovaná a udržiavaná novým prikázaním lásky, praktizuje v svojom živote pohostinstvo, úctu a službu voči každému človeku, ktorého vždy prijíma pre jeho osobnú dôstojnosť Božieho dieťaťa.

Má sa to prejavovať predovšetkým medzi manželmi a rodinou a na prospech oboch, a to každodenným úsilím o zveľadenie opravdivého osobného spoločenstva, ktoré sa opiera o vnútorné spoločenstvo lásky a z neho vyrastá. To sa má potom rozvíjať v širšom okruhu cirkevného spoločenstva, do ktorého je kresťanská rodina začlenená. Vďaka láske v rodine Cirkev môže a má nadobúdať domáckejší, čiže rodinnejší rozmer, a to osvojovaním si ľudskejších a bratskejších vzájomných vzťahov. Láska však prekračuje aj hranice okruhu bratov vo viere, pretože “každý človek je mojím bratom”. V každom človeku, najmä ak je chudobný, chorý, trpiaci alebo ak je obeťou nespravodlivého zaobchádzania, láska objavuje Kristovu tvár brata, ktorého treba milovať a ktorému treba slúžiť. Ak má rodina plniť svoju službu človeku naozaj evanjeliovým spôsobom, musí dôsledne uskutočňovať to, čo zdôrazňuje Druhý vatikánsky koncil: “Aby táto charitatívna činnosť bola a prejavovala sa naozaj bez akýchkoľvek výhrad, treba vidieť v blížnom obraz Boží, na ktorý je stvorený, a Krista Pána, ktorému sa podľa pravdy venuje to, čo sa dáva núdznemu.” Kresťanská rodina, kým v láske buduje Cirkev, stavia sa do služieb človeka a sveta tým, že naozaj napomáha “povznesenie človeka”, ktorého obsah zhrnula stručne synoda do Posolstva rodinám takto: “ďalšou úlohou rodiny je vychovávať ľudí k láske a k prejavom lásky vo všetkých vzťahoch s inými, aby sa rodina neuzatvárala sama do seba, ale aby sa otvárala spoločenstvu, podnecovaná zmyslom pre spravodlivosť a úctou voči iným a vo vedomí povinnosti voči celej spoločnosti.”

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 29. augusta – do 4. septembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (sv. ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka)

V piatok od 17:00 adorácia k úcte B. Srdca, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude vzývanie Ducha sv. na začiatku školského roka.

Spovedanie pred prvým piatkom bude vo štvrtok od 13:30 a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Liturgická a súkromná modlitba

61. Medzi modlitbou Cirkvi a jednotlivých veriacich je hlboký a živý vzťah, ako to jasne potvrdil Druhý vatikánsky koncil. Dôležitým cieľom modlitby v domácej cirkvi je uviesť deti prirodzeným spôsobom do liturgickej modlitby, ktorá je vlastná celej Cirkvi, a to tak, že ich na ňu pripravujú a ďalej, že ju vnášajú do oblasti osobného, rodinného a spoločenského života. Preto je potrebné, aby každý člen rodiny postupne mal účasť na Eucharistii, najmä v nedele a sviatky, ako aj na iných sviatostiach, najmä tých, čo uvádzajú deti do kresťanského života. Koncilové smernice poskytli kresťanskej rodine novú možnosť tým, že ju zaradili medzi skupiny, ktorým sa odporúča spoločné slávenie liturgie hodín. Kresťanská rodina sa má starať aj o to, aby slávila aj doma, spôsobom primeraným pre jej členov, obdobia a sviatky liturgického roka.Aby sa mohla kresťanská rodina pripraviť doma na bohoslužbu, ktorú koná Cirkev a aby v nej mohla pokračovať, má používať súkromnú modlitbu, ktorá jestvuje v rozmanitých formách. Táto jej rozmanitosť svedčiaca o mimoriadnom bohatstve, ktorým Duch Svätý oživuje kresťanskú modlitbu, zodpovedá rôznym životným požiadavkám a situáciám toho, kto svoju myseľ obracia k Bohu. Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych Otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti.

Cirkev pri rešpektovaní slobody Božích detí navrhovala i navrhuje veriacim niektoré prejavy nábožnosti so zvláštnym dôrazom a naliehavosťou. Medzi nimi treba pripomenúť modlitbu posvätného ruženca: “Veľmi chceme, priam tak, ako to robili Naši predchodcovia, živo odporúčať modlitbu svätého ruženca v rodine. Ruženec blahoslavenej Panny Márie patrí nepochybne medzi najvznešenejšie a najúčinnejšie spoločné modlitby, ktoré sa odporúčajú kresťanským rodinám. A naozaj je Naším úmyslom, ktorý ochotne vrelo odporúčame, aby v čase, keď sa členovia rodiny zídu na spoločnú modlitbu, často a radi sa modlievali ruženec.” Takáto opravdivo mariánska nábožnosť, prejavovaná úprimnou prítulnosťou k najsvätejšej Panne a nasledovaním jej duchovných postojov, stáva sa veľmi vhodným prostriedkom na posilnenie rodinného spoločenstva lásky a na rozvoj manželského i rodinného duchovného života. Ona, Matka Krista a Cirkvi, je osobitným spôsobom aj Matkou kresťanských rodín, domácich cirkví.

Modlitba a život

62.Nikdy neslobodno zabudnúť, že modlitba je podstatnou konštitutívnou časťou kresťanského života vzatého v jeho celkovosti a v jeho strede, ba patrí k samej našej “ľudskej prirodzenosti.” “Je prvým vyjadrením vnútornej pravdy o človeku, je prvou podmienkou opravdivej slobody ducha.” Pre toto modlitba vonkoncom nie je akýmsi únikom, ktorý by odvádzal od každodenných povinností, ale naopak, silným podnetom na to, aby kresťanská rodina prijímala a plnila všetky svoje úlohy prvej a základnej bunky spoločnosti. V tomto zmysle skutočná účasť na živote a poslaní Cirkvi vo svete je úmerná vernosti a vrúcnosti modlitby, ktorou sa kresťanská rodina spája s plodným viničom, ktorým je Kristus Pán. Zo životného spojenia s Kristom, posilňovaného liturgiou, sebaobetovaním a modlitbou vyviera i plodnosť kresťanskej rodiny, pokiaľ ide o jej osobitnú službu pre povznesenie človeka, ktorá nevyhnutne prispieva aj k premene sveta.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 22. augusta – do 28. augusta 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu pobožnosť o 14:30  (loretánske litánie, adorácia).

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinná modlitba

59. Cirkev sa modlí za kresťanskú rodinu a vychováva ju, aby žila veľkodušne a dôsledne podľa kňazského daru a poslania, čo prijala od Krista Veľkňaza. Krstné kňazstvo veriacich, prežívané vo sviatostnom manželstve, je v skutočnosti pre manželov a rodinu základom povolania a poslania, v duchu ktorého sa každodenný život manželov a rodiny pretvára na “duchovnú obetu Bohu príjemnú skrze Ježiša Krista”.149 Uskutočňuje sa to nielen slávením Eucharistie a iných sviatostí a obetovaním seba samých na slávu Božiu, ale aj obvyklou modlitbou, modlitbou ako dialógom s Otcom skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom.

Rodinná modlitba má svoje charakteristické znaky. Je to spoločná modlitba manžela a manželky, rodičov a detí. Spoločenstvo v modlitbe je súčasne plodom a požiadavkou onoho spoločenstva, ktoré sa utvorilo sviatosťou krstu a manželstva. Najmä na členov kresťanskej rodiny sa môžu vzťahovať slová, ktorými Pán Ježiš sľubuje svoju prítomnosť: “A zasa vám hovorím: ?Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi?.”

Svojským obsahom takejto rodinnej modlitby je sám rodinný život, ktorý sa vo všetkých svojich rôznych okolnostiach chápe ako Božie volanie a stáva sa synovskou odpoveďou na jeho volanie. Radosti a bolesti, nádeje a zármutok, narodenia a narodeniny, výročia sobáša rodičov, lúčenia, pobyt mimo rodiny a návraty, vážne a dôležité rozhodnutia, smrť drahých osôb a podobné udalosti sú zásahmi Božej lásky do života rodiny a zároveň sú aj vhodnými príležitosťami na vzdávanie vďaky, na prosby, dôverné odovzdanie sa rodiny do rúk spoločného Otca, ktorý je na nebesiach. Dôstojnosť a zodpovednosť kresťanskej rodiny ako domácej cirkvi môžu sa prejaviť iba za ustavičnej Božej pomoci, ktorá sa jej istotne poskytne, ak bude prosiť o ňu pokorne a s dôverou v modlitbe.

Výchova k modlitbe

60. Vlastnou úlohou kresťanských rodičov na základe ich hodnosti a kňazského poslania, ktoré majú všetci pokrstení, je učiť deti modliť sa a postupne ich viesť k poznávaniu Božieho tajomstva a k osobnému rozhovoru s Bohom: “Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho.”

Prvoradou a nevyhnutnou zložkou výchovy k modlitbe je konkrétny príklad a živé svedectvo rodičov. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, čím prejavujú svoje kráľovské kňazstvo, zostupujú do hĺbky sŕdc detí, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti. Počujme znova Pavla VI., ako povzbudzuje rodičov: “Matky, učíte svoje deti kresťanské modlitby? Pripravujete svoje deti za pomoci kňaza na sviatosti prvých rokov, na sviatosť zmierenia, na Eucharistiu a birmovanie? Navykáte ich, aby mysleli na trpiaceho Krista, keď ochorejú, aby vzývali o pomoc Pannu Máriu a svätých? Modlíte sa v rodine ruženec? A vy, otcovia, modlíte sa aspoň občas s deťmi a s celým rodinným spoločenstvom? Váš príklad, sprevádzaný čestným zmýšľaním i konaním a podporený spoločnou modlitbou, má takú váhu ako škola pre život, ako zvlášť záslužný bohoslužobný úkon. Takto vnášajte pokoj do svojich domovov: „Pokoj tomuto domu!“ A nezabúdajte, že takto budujete Cirkev!”