FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 47. týždni od 21. novembra – do 27. novembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 15:00 hod.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude požehnanie adventných vencov.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu pri popoludňajšej sv. omši.

Zbierka na energie vyniesla 1305,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Osobitné okolnosti

Rodiny vysťahovalcov, najmä robotníkov a roľníkov, musia nájsť všade v Cirkvi svoju vlasť. To je prirodzená úloha Cirkvi, pretože je znamením jednoty v rôznosti. Pokiaľ je to možné, majú sa o nich starať kňazi ich vlastného obradu, kultúry a jazyka. Cirkev má tiež apelovať na verejnú mienku a na tých, čo majú moc v sociálnom, hospodárskom a politickom živote, aby robotníci mohli nájsť prácu vo svojej vlastnej krajine a vlasti, aby dostávali spravodlivú mzdu, aby sa čo najskôr znova spojili s rodinou, aby sa brala do úvahy ich kultúrna totožnosť, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako s inými rodinami, aby sa ich deťom dala možnosť získať odborné vzdelanie a vykonávať povolanie, ako aj možnosť vlastniť pôdu potrebnú pre prácu a život.

Vážny problém tvoria rodiny, ktoré sú ideologicky rozdelené. V takýchto prípadoch sa vyžaduje osobitná pastoračná starostlivosť. Predovšetkým treba udržiavať ohľaduplný osobný kontakt s takými rodinami. Veriacich treba posilňovať vo viere a podporovať v kresťanskom živote. Aj keď stránka verná katolíckej viere nemôže ustupovať, predsa len musí udržiavať živý dialóg s druhou stránkou. Preto treba rozmnožovať prejavy lásky a úcty s pevnou nádejou, že sa môže zachovať jednota. Mnoho závisí aj od vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Viere cudzie myšlienkové smery môžu napokon podnietiť veriacich členov rodiny k rastu vo viere a svedectve lásky.

Iné ťažkosti, pre ktoré rodina potrebuje pomoc cirkevného spoločenstva a jej pastierov, môžu byť: nepokojné dospievanie detí, plné protestov a búrok; manželstvo detí, ktoré ich odtrháva od rodiny, v ktorej rástli; nedostatok pochopenia a lásky zo strany najdrahších členov rodiny; odchod jedného z manželov alebo smrť, čo so sebou prináša bolestnú skúšku; alebo smrť niektorého rodinného príslušníka, čo ochudobňuje a mení pôvodné jadro rodiny.

Podobne nemôže Cirkev zanedbávať moment staroby so všetkými kladnými i zápornými stránkami, ako je: hlbšie chápanie manželskej lásky, ktorú stále viac očisťuje a zošľachťuje dlhá a nepretržitá vernosť; ochota slúžiť iným, aj keď novým spôsobom, rokmi získanou dobrotou a múdrosťou i silami, čo ešte ostávajú; ťaživá samota, často viac duševná a citová než fyzická, zapríčinená prípadným opustením alebo nedostatočnou starostlivosťou zo strany detí a príbuzných; utrpenie pochádzajúce z choroby, z postupného ubúdania síl alebo z pocitu ponižujúcej závislosti od iných alebo z pocitu trpkosti, že je niekomu, azda svojim drahým na ťarchu, a zo skutočnosti, že sa blíži posledná chvíľa života. Toto sú príležitosti, v ktorých – ako to naznačili synodálni Otcovia – možno ľahšie pochopiť a prežívať vznešené aspekty manželskej a rodinnej spirituality, ktorá čerpá inšpiráciu z bohatstva Kristovho kríža a zmŕtvychvstania, z prameňa posvätenia a hlbokej radosti v každodennom živote so zameraním na eschatologické skutočnosti večného života.

Vo všetkých týchto rozličných situáciách sa nikdy nemá zanedbávať modlitba, ktorá je žriedlom útechy a sily a pokrmom kresťanskej nádeje.