FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 44. týždni od 31. októbra – do 6. novembra 2022.

Bohoslužby

V pondelok bude pobožnosť o 17:30, v nedeľu o 15:00 (ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka).

Dušičková pobožnosť na cintoríne v utorok o 15:30, v kostole v stredu po sv. omši.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte B. Srdca, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

Sviatosť zmierenia: pondelok, streda, štvrtok, piatok od 17:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu pri popoludňajšej sv. omši.

Od soboty 12. novembra začne nový kurz dvojročnej prípravy na sv. birmovania pre 7. a 8. ročník.

Zbierka na misie vyniesla 324,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Biskupi a kňazi

Kňaz alebo diakon sa musia na tento apoštolát včas a dôkladným štúdiom pripraviť. A majú sa vždy správať k rodinám ako otcovia, bratia, pastieri a učitelia. Majú im pomáhať prostriedkami milosti a osvecovať ich svetlom pravdy. Je teda potrebné, aby náuka a rady, ktoré poskytujú, boli vždy v dokonalom súlade s autentickým učiteľským úradom Cirkvi tak, že budú môcť pomáhať Božiemu ľudu utvárať si správne chápanie viery a potom ho uplatňovať v konkrétnom živote. Z tejto vernosti učiteľskému úradu vyplynie aj to, že kňazi sa budú starostlivo usilovať o jednotu vo svojich názoroch, aby tak vedeli svojich veriacich uchrániť pred úzkosťami svedomia.

Duchovní pastieri a laici majú v Cirkvi účasť na Kristovom prorockom poslaní; laici tým, že vydávajú svedectvo o viere slovami a kresťanským životom, duchovní pastieri zasa tým, že rozlišujú, čo je v takom svedectve rýdzim výrazom viery a čo menej zodpovedá svetlu viery, a napokon rodina ako kresťanské spoločenstvo tým, že má osobitnú účasť na viere a vydáva o nej svedectvo. Tak sa rozvíja dialóg aj medzi duchovnými pastiermi a rodinou. Teológovia a odborníci v rodinných otázkach môžu k tomuto dialógu veľmi prispieť tým, že budú presne vysvetľovať učenie učiteľského úradu Cirkvi, ako aj skúsenosti z rodinného života. Takto sa učenie Učiteľského úradu stane zrozumiteľnejším a súčasne sa otvára cesta pre jeho postupné rozvíjanie. No predsa je dôležité pripomenúť, že najbližšia a záväzná norma v učení viery náleží hierarchickému učiteľskému úradu aj v otázkach týkajúcich sa rodiny. Jasné vzťahy medzi teológmi, odborníkmi v rodinných otázkach a medzi Učiteľským úradom nemálo prispievajú k správnemu chápaniu viery a podporujú – v jej medziach – aj oprávnený pluralizmus.

Rehoľníci a rehoľníčky

74. Pomoc, ktorou rehoľníci, rehoľníčky a Bohu zasvätené osoby môžu prispieť k apoštolátu rodín, nachádza prvý, základný a jedinečný výraz práve v ich zasvätení sa Bohu, ktoré ich robí “pred všetkými veriacimi v Krista” schopnými pripomínať “ono podivuhodné, Bohom ustanovené zasnúbenie, ktoré sa vo svojej plnosti zjaví v budúcom veku a pre ktoré jediným Źeníchom Cirkvi je Kristus”.169 Robí ich aj svedkami tej univerzálnej lásky, ktorá pomocou čistoty zvolenej pre nebeské kráľovstvo ich uschopňuje ochotnejšie sa venovať službe Bohu a apoštolskej činnosti.

Z toho pre rehoľníkov a rehoľníčky, pre členov sekulárnych a iných inštitútov usilujúcich sa o dokonalosť, vyplýva možnosť, aby rozvíjali svoju službu jednotlivo alebo spoločne na prospech rodín, aby sa zvlášť starali o deti, predovšetkým opustené a nechcené, o siroty, o deti chudobné, telesne alebo duševne postihnuté. Nech navštevujú rodiny, starajú sa o chorých, pestujú styky, založené na úcte a láske, s neúplnými rodinami a s takými, čo sa nachádzajú v ťažkostiach, alebo sú rozvrátené. Nech pomáhajú poučovaním a radami pri príprave mladých ľudí na manželstvo a manželským dvojiciam v otázkach zodpovedného rodičovstva. Nech otvárajú svoje domy pre pohostinstvo, jednoduché, no srdečné, kde by rodiny mohli nájsť zmysel pre Boha, duchovnú záľubu v modlitbe a oddanosti ducha Bohu a pravý príklad života, prežívaného v láske a bratskej radosti ako medzi členmi širšej Božej rodiny.

Tu by som rád pripojil nástojčivé povzbudenie pre zodpovedných vedúcich inštitútov Bohu zasväteného života, aby totiž – samozrejme, pri stálom rešpektovaní vlastnej a pôvodnej charizmy – považovali apoštolát rodiny, a to kvôli dnešným okolnostiam, za jednu z najnaliehavejších a najdôležitejších úloh.