FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 40. týždni od 3. októbra – do 9. októbra 2022.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok 26. týždňa v Cezročnom | 18:00 | za ZBP Marty s rod. |
3.októbra | období | ||
Utorok | Sv. Františla Assiského | 18:00 | na poďakovanie za 70 rokov života |
4.októbra | (spomienka) | ||
Streda | Streda 27. týždňa v Cezročnom | 18:00 | na úmysly Heleny K. |
5.októbra | období | ||
Štvrtok | Sv. Bruna, kňaza | 18:00 | za ✟ Ondreja a Františka |
6.októbra | (ľubovoľná spomienka) | Toporčákovcov a rodičov | |
Piatok | Ružencovej Panny Márie | 18:00 | na poďakovanie za roky prežité |
7.októbra | (spomienka) | v manželstve | |
Sobota | Vigília – 28. nedeľa v Cezr. období | 18:00 | za ZBP pre Milana Lizáka s rodinou |
8.októbra | |||
Nedeľa | 28. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | za Božiu pomoc a ochranu pre |
9.októbra | Erika a Katarínu | ||
10:30 | za Boží ľud farnosti | ||
(so sv. birmovania) | |||
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 28. nedeľa v Cezr. období | 18:00 | B. Lörinczová |
Nedeľa | 28. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | H. Majcherová |
10:30 | birmovanci | ||
Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.
Vo štvrtok po sv. omši bude nácvik birmovancov.
V sobotu 8:30 – 10:00 spoveď pre birmovancov a ich rodiny.
V týždni bude o 17:30 ružencová pobožnosť, v nedeľu o 17:00 s odprosením Božského Srdca.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok rodiny
Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio
Slávenie manželstva a evanjelizácia pokrstených, čo neveria
Pri slávení sviatosti sa venuje osobitná pozornosť mravným a duchovným dispozíciám snúbencov, najmä ich viere. V tejto súvislosti si treba všimnúť ťažkosť, na ktorú narážajú duchovní pastieri v našej sekularizovanej spoločnosti. Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení.
Sviatosť manželstva má vzhľadom na ostatné sviatosti tú špecifickú vlastnosť, že je sviatosťou takej skutočnosti, ktorá jestvuje už v poriadku stvorenia; je to manželský zväzok ustanovený Stvoriteľom “na počiatku”. Teda rozhodnutie muža a ženy, že uzavrú manželstvo podľa tohto Božieho plánu, čiže rozhodnutie, že spoja životy neodvolateľným manželským súhlasom v nerozlučnej láske a bezpodmienečnej vernosti, v skutočnosti vyžaduje, aj keď nie celkom uvedomene, ducha hlbokej poslušnosti voči Božej vôli, čo však nie je možné bez jeho milosti. Takíto teda už nastúpili pravú a vlastnú cestu spásy, ktorú slávenie sviatosti a bezprostredná príprava naň môžu doplniť a priviesť k cieľu, pravda, pokiaľ majú pravý úmysel.
No z druhej strany je tiež pravda, že v niektorých krajoch vedú snúbencov na slávenie sobáša v Cirkvi viac sociálne ako skutočné náboženské dôvody; čomu sa netreba diviť. Manželstvo totiž nie je udalosť, ktorá by sa týkala len tých, čo ho uzatvárajú. Svojou povahou je aj spoločenskou udalosťou, ktorá manželov zaväzuje pred spoločnosťou. Jeho slávenie bolo vždy sviatkom, ktorý spájal navzájom rodiny a priateľov. Je preto zrejmé, že pri žiadosti o sobáš v kostole sa stretávajú spoločenské dôvody s osobnými.
Tu sa nesmie zabúdať na to, že tí, čo takto vstupujú do manželstva, sú už v dôsledku svojho krstu skutočne zapojení do Kristovej zásnubnej zmluvy s Cirkvou a že svojím úprimným úmyslom už prijali Boží plán o manželstve, a teda aspoň zahrnute súhlasia s tým, čo sleduje Cirkev, keď slávi manželstvo. A preto prípadné odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať. Ostatne, ako učí Druhý vatikánsky koncil, sviatosti slovami a obradnými prvkami živia a posilňujú vieru, tú vieru, ku ktorej snúbenci už smerujú silou svojho pravého úmyslu a ktorú iste podporuje a posilňuje Kristova milosť…
Ak napriek všetkým námahám snúbenci otvorene a výslovne dávajú najavo, že odmietajú to, čo Cirkev sleduje, keď slávi manželstvo pokrstených, duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva. Hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takej situácie, a tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú slávenie, o ktoré žiadajú.
Preto sa ešte s väčšou naliehavosťou javí potreba predmanželskej a posobášnej evanjelizácie a katechizácie, ktorú má konať celá kresťanská komunita s tým úmyslom, aby každý muž a žena, ktorí uzatvárajú manželstvo, slávili sviatosť manželstva nielen platne, ale aj s úžitkom.