FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 5. septembra – do 11. septembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Birmovka sa pre zaneprázdnenosť o. biskupa presúva o týždeň na 9. októbra.

 DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Nové prikázanie lásky

63. Cirkev ako prorocký, kňazský a kráľovský ľud má poslanie viesť všetkých ľudí k tomu, aby vo viere prijali Božie slovo, aby ho slávili a vyznávali vo sviatostiach a modlitbách a prejavovali v konkrétnych okolnostiach života podľa daru a nového prikázania lásky. Kresťanský život svoj zákon nenachádza napísaný v nejakej knihe zákonov, ale v osobnom pôsobení Ducha Svätého, ktorý kresťana oduševňuje a riadi. Je ním “zákon Ducha, života… v Kristovi Ježišovi”. “Láska je nám vliata do srdca skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný.”

To treba rovnako povedať o manželoch a o kresťanskej rodine. Ich usmerňovateľom a zákonom je Ježišov Duch, ktorý bol vliaty do ich sŕdc pri sviatostnom slávení manželstva. Nadväzujúc na krst vo vode a “v Duchu”, manželstvo znova pripomína platnosť evanjeliového zákona lásky a darom Svätého Ducha ho vrýva ešte hlbšie do sŕdc kresťanských manželov. Ich očistená a vykúpená láska je plodom Ducha pôsobiaceho v srdciach veriacich a súčasne sa stáva i základným prikázaním mravného života, nevyhnutného pre zodpovednú slobodu.

Kresťanská rodina, takto oživovaná a vedená novým zákonom Ducha a v intímnom spoločenstve so samou Cirkvou, kráľovským ľudom, je zaviazaná, aby svoju “službu” lásky k Bohu a k bratom prejavovala životom. Ako Kristus prejavuje svoju kráľovskú moc tým, že sa dáva do služby ľuďom, tak aj kresťan nachádza opravdivý zmysel svojej účasti na kráľovskej hodnosti vlastnej svojmu Pánovi tým, že má účasť na jeho duchu a konaní, ktoré je charakterizované službou človeku. Kristus “túto moc udelil aj učeníkom, aby oni tiež nadobudli kráľovskú slobodu a sebazapieraním i svätým životom premáhali kráľovstvo hriechu u seba samých (porov. Rim 6,12), ba aby slúžili Kristovi aj v iných, a tak pokorou a trpezlivosťou privádzali svojich bratov ku Kráľovi, ktorému slúžiť znamená kraľovať. Pán chce totiž šíriť aj prostredníctvom veriacich laikov svoje kráľovstvo: ?kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja?. V tomto kráľovstve stvorenie samo bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobodnej sláve Božích detí (porov. Rim 8,21)”

V každom bratovi objavovať Boží obraz

64. Kresťanská rodina, oživovaná a udržiavaná novým prikázaním lásky, praktizuje v svojom živote pohostinstvo, úctu a službu voči každému človeku, ktorého vždy prijíma pre jeho osobnú dôstojnosť Božieho dieťaťa.

Má sa to prejavovať predovšetkým medzi manželmi a rodinou a na prospech oboch, a to každodenným úsilím o zveľadenie opravdivého osobného spoločenstva, ktoré sa opiera o vnútorné spoločenstvo lásky a z neho vyrastá. To sa má potom rozvíjať v širšom okruhu cirkevného spoločenstva, do ktorého je kresťanská rodina začlenená. Vďaka láske v rodine Cirkev môže a má nadobúdať domáckejší, čiže rodinnejší rozmer, a to osvojovaním si ľudskejších a bratskejších vzájomných vzťahov. Láska však prekračuje aj hranice okruhu bratov vo viere, pretože “každý človek je mojím bratom”. V každom človeku, najmä ak je chudobný, chorý, trpiaci alebo ak je obeťou nespravodlivého zaobchádzania, láska objavuje Kristovu tvár brata, ktorého treba milovať a ktorému treba slúžiť. Ak má rodina plniť svoju službu človeku naozaj evanjeliovým spôsobom, musí dôsledne uskutočňovať to, čo zdôrazňuje Druhý vatikánsky koncil: “Aby táto charitatívna činnosť bola a prejavovala sa naozaj bez akýchkoľvek výhrad, treba vidieť v blížnom obraz Boží, na ktorý je stvorený, a Krista Pána, ktorému sa podľa pravdy venuje to, čo sa dáva núdznemu.” Kresťanská rodina, kým v láske buduje Cirkev, stavia sa do služieb človeka a sveta tým, že naozaj napomáha “povznesenie človeka”, ktorého obsah zhrnula stručne synoda do Posolstva rodinám takto: “ďalšou úlohou rodiny je vychovávať ľudí k láske a k prejavom lásky vo všetkých vzťahoch s inými, aby sa rodina neuzatvárala sama do seba, ale aby sa otvárala spoločenstvu, podnecovaná zmyslom pre spravodlivosť a úctou voči iným a vo vedomí povinnosti voči celej spoločnosti.”