FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 8. augusta – do 14. augusta 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V nedeľu o 17:00 bude sv. omša z Vigílie Nanebovzatia a v deň sviatku 15. augusta sv. omša len ráno o 7:30. Pri oboch bude požehnanie kvetov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinná svätyňa Cirkvi

55. Hlásanie evanjelia a jeho prijímanie vo viere dosahuje plnosť v slávení sviatostí. Cirkev, veriace a evanjelizujúce spoločenstvo, je súčasne kňazským ľudom, ktorý má dôstojnosť a účasť na moci Krista, najvyššieho Veľkňaza Novej a večnej zmluvy. Do Cirkvi ako kňazského ľudu je zapojená aj kresťanská rodina. Cez sviatosť manželstva, v ktorej má svoj základ a z ktorej čerpá potravu, ju ustavične Pán Ježiš oživuje i povoláva a zaväzuje k dialógu s Bohom prostredníctvom sviatostného života, obetovaním svojej vlastnej existencie a modlitbou. Taká je kňazská úloha, ktorú kresťanská rodina môže a má plniť v úzkom spojení s celou Cirkvou vo všetkých každodenných udalostiach manželského a rodinného života. Takto je kresťanská rodina povolaná posväcovať seba, cirkevné spoločenstvo a svet.

Manželstvo ako sviatosť vzájomného posväcovania a liturgický úkon

56. Vlastným zdrojom a jedinečným prostriedkom posväcovania sa pre manželov a kresťanskú rodinu je sviatosť manželstva, ktorá posväcujúcu milosť krstu obnovuje a rozmnožuje. V sile tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Krista, do ktorého kresťanské manželstvo ľudí znova ponára, manželská láska sa očisťuje a posväcuje: “Túto lásku Pán uznal za dobré ozdraviť, zdokonaliť a zošľachtiť osobitným darom milosti a lásky.” Dar Ježiša Krista sa nevyčerpáva slávením sviatosti manželstva, ale sprevádza manželov počas celého ich života. Výslovne to pripomína Druhý vatikánsky koncil, keď hovorí, že Ježiš Kristus “zostáva ďalej s nimi, aby manželia jeden druhého vo vzájomnej oddanosti navždy verne milovali, ako si on zamiloval Cirkev a seba samého obetoval za ňu… Preto sa kresťanskí manželia posilňujú a sťaby zasväcujú osobitnou sviatosťou, aby dôstojne plnili povinnosti svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje manželské a rodinné poslanie, naplnení duchom Kristovým, ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a láskou, a tak napredujú čím ďalej tým viac vo svojej vlastnej dokonalosti a vzájomnom posväcovaní, a teda aj v spoločnej oslave Boha.” Všeobecné povolanie ku svätosti platí aj pre kresťanských manželov a rodičov. Pre nich je ono spresnené sviatostným uzavretím manželstva a prenáša sa konkrétne do skutočnosti, ktorá je vlastná manželskému a rodinnému životu. Odtiaľ vyplýva milosť a požiadavka opravdivej a hlbokej manželskej i rodinnej spirituality, ktorá má čerpať dôvody zo stvorenia, zo zmluvy Boha s ľuďmi, z kríža, zmŕtvychvstania a znaku, na ktoré sa synoda niekoľkokrát odvolávala.

Kresťanské manželstvo, podobne ako všetky sviatosti ktoré “majú za cieľ posväcovať človeka, budovať Kristovo telo a konečne vzdávať úctu Bohu”, je samo v sebe liturgickým aktom oslavy Boha v Ježišovi Kristovi a v Cirkvi. Prijatím tejto sviatosti kresťanskí manželia vyznávajú svoju vďačnosť Bohu za jeho cenný dar, ktorý dostali, aby mohli vo svojom manželskom a rodinnom živote znovu prežívať samu Božiu lásku ku všetkým ľuďom a lásku Pána Ježiša k Cirkvi, svojej Neveste. A ako z tejto sviatosti plynie pre manželov dar a povinnosť každodenne prežívať posvätenie, ktoré dostali, tak z tej istej sviatosti prýšti aj milosť a mravný záväzok pretvárať celý život na trvalé “duchovné obety”.142 Aj na kresťanských manželov a rodičov najmä v pozemských a časných skutočnostiach, ktoré sú pre nich charakteristické, vzťahujú sa slová Koncilu: “A tak i laici tým, že si ako ctitelia Boha všade bezúhonne počínajú, zasväcujú mu sám svet.”