FARSKÉOZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 17. týždni od 25. apríla – do 1. mája 2022.
Bohoslužby
Pondelok | Sv. Marka, evanjelistu | 18:00 | za ✟ Gašpara Beníka, polročná |
25.apríla | (sviatok) | ||
Utorok | Sv. Ludolfa, biskupa prem. rádu | 18:00 | za ✟ Viliama Komoru |
26.apríla | a Janu Frankovičovú, výročná | ||
Streda | Streda po 2. veľkonočnej | 18:00 | za ✟ Helenu Antošovú, výročná |
27.apríla | nedeli | ||
Štvrtok | Štvrtok po 2. veľkonočnej | 18:00 | za ✟ Luciu Hankovú, výročná |
28.apríla | nedeli | ||
Piatok | Sv. Kataríny Sienskej, panny | 17:00 | za ✟ Michala Hiľovského, |
29.apríla | a učiteľky Cirkvi, spolupatrónky | polročná | |
Európy (sviatok) | |||
Sobota | Vigília – 3 – Veľkonočná nedeľa | 18:00 | za ✟ Jána a Annu |
30.apríla | ( s katechézou pre birmovancov) | ||
Nedeľa | 3. Veľkonočná nedeľa | 08:00 | za ružencové bratstvo |
1.mája | 10:00 | za Boží ľud farnosti | |
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 3 – Veľkonočná nedeľa | 18:00 | I. Sopková |
Nedeľa | 3. Veľkonočná nedeľa | 08:00 | B. Lörinczová, Z. Mašlanková |
10:00 | Z. Bradová, Z. Slovenkaiová | ||
V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť so slávnostným ružencom a premienkou.
V sobotu o 16:30 synodálne stretnutie a pri večernej sv. omši katechéza pre birmovancov.
Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu o 9:30 hod.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok rodiny
Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio
Plnšie uskutočňovanie Božieho plánu
31. Cirkev si iste uvedomuje tie mnohé a zložité problémy, ktoré dnes v mnohých krajinách vplývajú na manželov v ich úlohe zodpovedne odovzdávať život. Uznáva i závažnú otázku demografického rozmachu, ako sa prejavuje v rôznych častiach sveta, aj s morálnymi problémami, ktoré prináša. Cirkev sa však predsa domnieva, že keď sa vec z každej strany dôkladnejšie preskúma, bude sa môcť znova a rozhodnejšie potvrdiť dôležitosť autentického učenia Cirkvi, nedávno predloženého na Druhom vatikánskom koncile a v encyklike Humanae vitae.
Preto spoločne so synodálnymi Otcami považujeme za svoju povinnosť obrátiť sa s naliehavou výzvou na teológov, aby spojili svoje sily a ponúkli pomoc hierarchickému Učiteľskému úradu, aby stále lepšie objasňovali biblické základy, etické zdôvodnenia a personalistické dôvody tohoto učenia. Tak sa na základe takto zostaveného a usporiadaného výkladu umožní skutočne sprístupniť učenie Cirkvi o tejto dôležitej otázke všetkým ľuďom dobrej vôle, tak aby sa jeho chápanie každým dňom stávalo jasnejším a hlbším. Takto sa bude môcť Boží plán stále plnšie uskutočňovať na spásu človeka a slávu Stvoriteľa.
V tomto ohľade svorné úsilie teológov vychádzajúce z vernosti voči Učiteľskému úradu, ktorý ako jediný ukazuje cestu k Božiemu ľudu, je zvlášť naliehavé aj kvôli úzkej súvislosti medzi katolíckym učením v tomto bude a chápaním človeka, ako ho Cirkev hlása. Pochybnosti alebo mylné názory v oblasti manželstva a rodiny, zatemňujú plnú pravdu o človeku, a to v takej kultúrnej situácii, ktorá je už aj tak zmätená a v sebe protirečivá. Práca, ktorá smeruje k objasneniu a k hlbšiemu pochopeniu tejto otázky a ktorú sú teológovia podľa svojho povolania povinní konať, má neporovnateľnú hodnotu a je jedinečnou a veľmi záslužnou službou rodine a ľudstvu.
Celkový pohľad na človeka a jeho povolanie
32. V súvislosti s kultúrou, ktorá ťažko deformuje, ba dokonca stráca so zreteľa pravý význam ľudskej sexuality, nakoľko ju vytrháva z jej podstatného spojenia s človekom ako osobou, Cirkev ešte naliehavejšie cíti, že má nenahraditeľnú úlohu predkladať sexualitu ako hodnotu a dielo celej ľudskej osoby, ktorá je ako muž a žena stvorená na Boží obraz. V súvislosti s tým Druhý vatikánsky koncil jasne vyhlásil: “Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší skutočnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje čnosť manželskej čistoty.”
Pavol VI., najvyšší Veľkňaz, upozorňujúc, že o tom treba uvažovať “predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné”, zdôraznil, že cirkevné učenie “sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý”. A na záver zdôraznil, že ako už svojou povahou nemravný “treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života”.