FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 6. týždni od 7. februára – do 13. februára 2022.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Máriu Rostášovú, výročná |
7.februára | období | ||
Utorok | Utorok 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Rozáliu Hiľovskú, výročná |
8.februára | období | ||
Streda | Streda 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za uzdravenie a obrátenie |
9.februára | období | Štefana a Martina | |
Štvrtok | Bl. Huga, prvého opáta | ||
10.februára | v Prémontré (sviatok) | ||
Piatok | Prebl. Panny Márie Lurdskej | 17:00 | za rod. Majerníkovú |
11.februára | (ľub. spomienka) | ||
Sobota | Vigília – 6. nedeľa v Cezr. období | 17:00 | za zdravie a Božie požehnanie |
12.februára | pre Vasylynu | ||
Nedeľa | Šiesta nedeľa | 08:00 | za zdravie a Božie požehnanie |
13.februára | v Cezročnom období | pre Petra | |
10:00 | za Boží ľud farnosti | ||
14:00 | pro def. canoniae | ||
(s katechézou pre prvoprijímajúcich) | |||
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 6. nedeľa v Cezr. období | 17:00 | I. Sopková |
Nedeľa | Šiesta nedeľa | 08:00 | B. Lörinczová, Z. Mašlanková |
v Cezročnom období | 10:00 | O. Brada, Z. Bradová | |
Od 17.1. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.
Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie:
Nedeľa: 16:00 – 16:30
Pondelok – streda, piatok – sobota: 18:00 – 18:30
V piatok pri sv. omši a o 18:30 bude požehnanie pomazanie chorých.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok rodiny
Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio
Manželstvo a spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi
Mocou sviatostnej povahy svojho manželstva manželia sú navzájom spojení nerozlučiteľným putom. Tým, že navzájom k sebe patria, vyjadrujú prostredníctvom sviatostného znaku spojenie Krista s Cirkvou. Manželia sú teda pre Cirkev ustavičnou pripomienkou toho, čo sa odohralo na kríži. Sú jeden pre druhého i pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí účastnými. Manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto spásy. “Ako spomienka im táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.”
Ako každá zo siedmich sviatostí, aj manželstvo je pravým znakom spásy, pravda, osobitným spôsobom. “Manželia sa na nej zúčastňujú, nakoľko sú manželia, nakoľko sú dvaja, nakoľko sú pár, takže prvý a bezprostredný účinok manželstva (rest et sacramentum) nie je sama nadprirodzená milosť, ale kresťanský manželský zväzok, typické kresťanské spoločenstvo dvoch, pretože predstavuje tajomstvo Kristovho vtelenia a jeho tajomstvo Zmluvy. Aj obsah ich účasti na Kristovom živote je špecifický. Manželská láska predstavuje takú úplnosť, v ktorej dostávajú miesto všetky zložky osobnosti – požiadavky tela i pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorej nejde len o telesné spojenie, ale vytvára jedno srdce a jednu dušu. Vyžaduje však nerozlučnosť a vernosť tohoto vzájomného definitívneho darovania a otvára sa pre plodnosť (porov. Humanae vitae 9). Jedným slovom, ide tu o bežné vlastnosti každej prirodzenej manželskej lásky, ale s novým významom, ktorý ich nielen očisťuje a spevňuje, ale až tak povznáša, že sa stávajú výrazom rýdzo kresťanských hodnôt.”
Deti – drahocenný dar manželstva
14. Podľa Božieho ustanovenia manželstvo je základom širšieho rodinného spoločenstva, pretože sám manželský stav a manželská láska sú určené na plodenie a výchovu potomstva, v čom nachádzajú svoje dovŕšenie. Láska vo svojej najhlbšej skutočnosti je v podstate dar. Manželská láska, ktorá vedie manželov k “poznaniu” a robí z nich “jedno telo”, nijako sa nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Takto manželia, keď sa navzájom darujú sebe, darujú zo seba novú skutočnosť, dieťa, živý obraz svojej lásky, trvalý znak manželskej jednoty, ako aj živú a nedeliteľnú syntézu svojho otcovstva a materstva. Keď sa manželia stávajú rodičmi, dostávajú od Boha dar novej úlohy, spojenej so zodpovednosťou. Ich rodičovská láska sa má stať pre deti viditeľným znakom samej Božej lásky, “od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi”.
Neslobodno však zabúdať, že manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď plodenie nie je možné. Telesná neplodnosť môže byť totiž manželom príležitosťou na to, aby preukazovali iné dôležité služby ľudskej osobe, ako je napríklad prijatie dieťaťa za svoje, rôzne výchovné akcie, pomoc iným rodinám alebo chudobným a postihnutým deťom.