FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od 27. decembra 2021 – do 2. januára 2022.

Bohoslužby

Vyhláškou č. 310/2021 ÚVZ SR sa mení vyhláška č. 307/2021 a od 23. 12. sa kapacita pre bohoslužby zvyšuje na 1 osobu na 15 m2, t. j. v našom prípade z 30 na 37 osôb.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Pondelok, utorok, streda, štvrtok: 18:00 – 18:30

Piatok: 17:30 – 18:30

Sobota: 15:00 – 16:00

Nedeľa: 15:00 – 16:00

V pondelok pri sv. omši bude požehnanie vína, v piatok koncoročná pobožnosť, v sobotu pri popoludňajšej sv. omši novoročná pobožnosť.

V piatok od 23:30 do polnoci bude adorácia.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 16:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

História betlehemov

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, Svätý František z Assisi (* 1182, Assisi, Taliansko – † 3. október 1226)  zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Greccio jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. V prítomnosti svojich priateľov a vidiečanov slúžili svätú omšu v lesnej jaskyni, namiesto oltára v nej František postavil  jednoduché jasličky vystlané slamou, vedľa ktorých boli zvieratá. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Tajomná atmosféra  okamihu na prítomných natoľko zapôsobila, že aj po  jeho smrti  slávnosť pri Betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. O tohto momentu sa tradícia betlehemov v Taliansku silno zakorenila. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý podobne ako sv. František z Assisi si veľmi uctieval kult Narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V 15. storočí sa jasličky so živými hercami alebo so sochami Ježiša, Márie, Jozefa začali objavovať  na námestiach stredovekých miest pri predvádzaní vianočných mystérií. V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem  františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista  alebo klaňania Troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Postupne dosiahli drevené figúrky chrámových Betlehemov  veľkosť človeka.

Jedným z najznámejších novodobých betlehemov na území Ríma je ten, ktorý každoročne obdivujú tisícky veriacich a pútnikov na Námestí svätého Petra. Tento Betlehem v blízkosti obelisku na námestí sv. Petra, obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Svojím architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Okolo nich stoja ďalšie postavy, predstavujúci jednoduchý ľud, ktorý sa s vierou a nádejou prišiel pokloniť Mesiášovi a prináša mu dary. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.

Zvyk stavať Betlehemy sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.

Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.

Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.