FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 22. týždni od 30. mája – do 6. júna 2021.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok 9. týždňa v Cezročnom | 19:00 | za ✟ Máriu Vincovú, syna Ladislava | ||
31.mája | období | a nevestu Helenu | |||
Utorok | Sv. Justína, mučeníka | 19:00 | za ✟ Miroslava Štovčíka, mesačná | ||
1.júna | spomienka | ||||
Streda | Streda 9. týždňa v Cezročnom | 19:00 | za ✟ Viktora, Ľubomíra, Mariána | ||
2.júna | období | a Jozefa Gajdovcov a rodičov | |||
Viktora a Máriu r. Štovčíkovú | |||||
Štvrtok | Najsvätejšieho Kristovho Tela | 08:00 | za Boží ľud farnosti | ||
3.júna | a Krvi (slávnosť) | 19:00 | za zdravie v rodine | ||
Piatok | Prvý piatok | 19:00 | za ✟ Milana | ||
4.júna | |||||
Sobota | Vigília – 10. nedeľa v Cezročnom | 19:00 | za zdravie a Božie požehnanie | ||
5.júna | období | pre Zdenku | |||
Nedeľa | 10. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | za ružencové bratstvo | ||
6.júna | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |||
14:00 | ad int. fundationis | ||||
Lektori Božieho Slova | |||||
Štvrtok | Najsvätejšieho Kristovho Tela | 08:00 | Z. Slovenkaiová, V. Drábiková | ||
a Krvi (slávnosť) | 19:00 | Z. Morvayová, I. Sopková | |||
Sobota | Vigília – 10. nedeľa v Cezročnom | 19:00 | D. Vincová | ||
období | |||||
Nedeľa | 10. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Z. Bradová, S. Cingeľ | ||
10:00 | L. Grácová, Z. Grácová | ||||
Vo štvrtok a piatok bude adorácia od 18:00, v sobotu o 18:15 fatimská pobožnosť.
Spovedanie pred prvým piatkom: streda, štvrtok a piatok od 17:30, chorí a straší veriaci v piatok od 8:00 hod.
V nedeľu o 15:00 modlitba ruženca s odprosením Božského Srdca a premienka.
Od pondelka 31.5. sme v II. stupni ostražitosti – kapacita kostola sa zvyšuje vnútri na sedenie 25% (max. 250), na státie 50 osôb. Na sv. omše sa netreba zapisovať. Rúško v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok sv. Jozefa. Bude sv. Jozef naďalej vzorom?
V čom môžeme nasledovať sv. Jozefa.
2. časť
Na sv. Jozefa pozeráme ako na osobnosť. Nemožno ho znázorňovať ako starca. Predsa bol snúbenec mladej Márie, ktorá sa stala matkou Ježiša. Znázornenie starca Jozefa vedľa Panny Márie bola snaha predstaviť ho ako ochrancu, strážcu Ježiša a Márie, než životného spoločníka. Jozef však spojil svoju mladosť s mladosťou Márie, preto mu patria črty mladého muža. On vlastne nepoznal starobu, zomrel skôr, ako Ježiš verejne vystúpil. Odovzdal sa úplne do vôle Božej. Boh dal Jozefovi pocítiť svoju vlastnú prítomnosť, dal Jozefovi inú mladosť, bohatšiu než telesná mladosť. Tak sa dá pozerať na dušu Jozefa vedľa Márie a Ježiša. Jozefa znázorňujeme s kvetom ľalie v rukách, čo právom znamená nevinnosť, čistotu, charakter. Mužovi akosi nesvedčí kvet v rukách, a predsa tento kvet znamená úplnú čistotu panenského manžela. Bol nielen čestným mužom, ale i pracovitým človekom, tesárom. Keď Boh vyvolil Jozefa za snúbenca Panny Márie, musel vlastniť mocné city, vďaka ktorým vedel pochopiť krásu duše Panny Márie, vážiť si ju a s ňou sa zjednocovať. Osobnosť Jozefa nie je v čomsi umelom, nudnom, drsnom či povrchných citoch. Jozef si vedel zachovať mužný charakter, pretože vlastnil mimoriadne mocnú dušu. Pretože prejavom mu bola jeho čistota, intímna duchovná sila, ktorá mu umožňovala vládu nad telom a ktorá si vedela vnútiť pevnú životnú disciplínu. Silou svojho charakteru poskytoval Márii ochranu, podporu, oporu, a tak vykonával svoju otcovskú a výchovnú moc nad dieťaťom Ježišom. Z evanjelia sa dá o charaktere a správaní Jozefa vyčítať, že si bol vedomý, že od Boha samého prijíma silu, najmä v ťažkých chvíľach, ako boli po zvestovaní, na cestách, či v Egypte. Nebol unáhlený, chránil sa vzrušenia, konal pokojne, rozhodne a vytrvalo. Jozef je vzor mladej silnej osobnosti, bohatej na prirodzené dary a ešte viac na božské milosti. Iste medzi ním a Máriou boli najšľachetnejšie túžby. Vyniká zvlášť krása a čistota duše. Máriin súhlas daný anjelovi a následne anjelov oznam vo sne Jozefovi sú pre ich život znakom panenského spôsobu života v ich manželstve. Jozef bol prvý, ktorému Mária vdýchla a vyčarila tento ideál čistoty. Sám Boh dal dušiam Márie a Jozefa milosti pre ich život, pre zásluhy svojho Syna.
Zaiste v očiach Márie bol Jozef tým, ktoré jej sám Boh vo svojej prozreteľnosti dal, aby jej umožnil žiť v panenstve, na ktoré sa cítila byť povolanou od samého Boha. Izrael nepoznal panenstvo. Naopak, neplodnosť bola ťažko prijímaná. Máriine panenstvo pre Boha bolo najlepšie ochránené v nekonzumnom manželstve. Iste Boh sám usmerňoval Máriu a cez ňu aj Jozefa k tomu, aby z prečistej Panny prišiel na svet Boží Syn, Mesiáš. Právom Mária položila anjelovi otázku: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“ (Lk 1,33)? Tak sa dajú pochopiť udalosti, ako bolo zasnúbenie Jozefa a Márie, ich tichý život, to, že nemali spolu žiadne dieťa, že Ježiš bol pred svetom ich syn a správne sa dajú pochopiť aj slová: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia“ (Mt 12,47; Lk 8,19). Jozef bol svedkom tajomstva Boha ohľadom Božieho Syna, Ježiša Krista. Hoci o tajomstve nebol oboznámený priamo, ale vo sne, svoju úlohu zvládol. Jozef poznal panenstvo svojej snúbenice a pred svetom i manželky (porov. Mt 1,19). Správa sa tak, ako chce Boh. Je spravodlivý, neprisvojoval si právo byť otcom dieťaťa, ktoré nebolo jeho. Ešte viac sa bál prevziať túto úlohu. Rovnako nechce svoju snúbenicu vystaviť potupe, pretože bol presvedčený o jej čistote, vernosti, chcel zachovať jej dobré meno, a preto čo najohľaduplnejšie sa rozhodol konať. Sen urobil Jozefa svedkom tajomstva, ktoré tušil. V živote si Jozef uvedomoval, že Ježiš postavil medzi neho a Máriu neprekonateľnú prekážku
P. Ľubomír Stanček CM