FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 31. týždni od 27. júla – do 2. augusta 2020.
Bohoslužby
| Pondelok | Sv. Gorazda a spoločníkov | 18:00 | Sv.omša za ✟ Štefana Štovčíka, |
| 27.júla | (spomienka) | polročná | |
| Utorok | Utorok 17. týždňa | ||
| 28.júla | v Cezročnom období | ||
| Streda | Sv. Marty (spomienka) | 18:00 | Sv. omša za ✟ Martu a Jara |
| 29.júla | |||
| Štvrtok | Bl. Zdenky Schellingovej, panny | 18:00 | Sv. omša za ✟ rodákov |
| 30.júla | a mučenice (ľub. spomienka) | ||
| Piatok | Sv. Ignáca z Loyoly, kňaza | 18:00 | Sv.omša za ✟ Helenu Vincovú |
| 31.júla | (spomienka) | a rodičov | |
| Sobota | Sv. Alfonza Márie de´ Liguori | 07:30 | Sv.omša za ✟ z rod. Gostíkovej |
| 1.augusta | biskupa a učiteľa Cirkvi (spom.) | ||
| Nedeľa | 18. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Sv.omša za ✟ ruž. bratstva |
| 2.augusta | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |
| Lektori Božieho Slova | |||
| Nedeľa | 18. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | D. Vincová |
| 10:00 | L. Grácová, Z. Grácová | ||
V nedeľu pobožnosť o 14:30.
V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny. Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia.
2.augusta možno vo farských a katedrálnych kostoloch získať úplné odpustky „Porciunkuly.“ Skutok predpísaný na získanie odpustkov je nábožná návšteva kostola spojená s Modlitbou Pána (Otče náš) a vyznaním viery (Verím v Boha). Okrem toho treba splniť tri podmienky: sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas a Sláva). (Ench. Indulgentiarum, conc. 35). Tieto odpustky možno získať aj vo františkárskych kostoloch.
V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.
Zbierka na opravy vyniesla 2432,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.
DUCHOVNÉ SLOVO
Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)
Z encykliky sv. Jána Pavla II.
43. V prospech toho, aby sme Eucharistiu považovali za sviatosť cirkevného spoločenstva, je argument, na ktorý pre jeho dôležitosť nesmieme zabúdať: myslím na jej vzťah s ekumenickým úsilím. Všetci musíme ďakovať Najsvätejšej Trojici za to, že mnohých veriacich zo všetkých častí sveta sa v posledných desaťročiach dotkla vrúcna túžba po jednote medzi všetkými kresťanmi. Druhý vatikánsky koncil na začiatku dekrétu o ekumenizme v tom vidí osobitný Boží dar. Bola to účinná milosť, ktorá dala do pohybu aj nás, synov Katolíckej cirkvi, ako aj našich bratov z iných cirkví a cirkevných spoločenstiev.
Túžba po méte jednoty nás podnecuje obrátiť pohľad na Eucharistiu, ktorá je najvyššou sviatosťou jednoty Božieho ľudu tým, že je jej náležitým vyjadrením a nevyčerpateľným zdrojom. Pri slávení eucharistickej obety Cirkev vznáša svoje prosby k Bohu, Otcovi milosrdenstva, aby svojim veriacim daroval plnosť darov Ducha Svätého, aby sa stali v Kristovi jedno telo a jeden duch. Keď predkladá túto modlitbu Otcovi svetla, od ktorého pochádza „každý dobrý údel, každý dokonalý dar“ (Jak 1, 17), Cirkev verí v jej účinnosť, lebo sa modlí v spojení s Kristom, hlavou a ženíchom, ktorý si prisvojuje volanie svojej nevesty a spája ho so svojou vykupiteľskou obetou.
44. Práve preto, že jednota Cirkvi – ktorú Eucharistia uskutočňuje prostredníctvom obety a účasti na Pánovom tele a krvi – si bezvýhradne vyžaduje úplné spoločenstvo vo zväzkoch vyznávania viery, sviatostí a cirkevnej správy, nie je možné koncelebrovať túto eucharistickú liturgiu, kým sa nevytvorí integrita uvedených zväzkov. Podobná koncelebrácia by nebola platným prostriedkom a mohla by sa naopak prejaviť ako prekážka pri dosahovaní plného spoločenstva, zdôrazňujúc zmysel odstupu od cieľa a vnášajúc nejasnosť do jednej alebo druhej pravdy viery alebo posilňujúc ju. Cesta k plnej jednote sa nemôže uskutočňovať inak ako v pravde. Cirkevný zákon príslušným zákazom nenecháva priestor na neistotu, v úcte rešpektujúc morálnu normu vyhlásenej Druhým vatikánskym koncilom.
Rád by som však poukázal na to, čo som dodal v encyklike Ut unum sint, keď som sa vyjadril k nemožnosti mať účasť na eucharistickom prežívaní: „Avšak túžobne si želáme spoločne sláviť Eucharistiu Pána a už toto želanie bude spoločnou oslavou a spoločnou prosebnou modlitbou. Spoločne sa obraciame na Otca, a to čoraz viac len jedným srdcom.“
45. Ak v nijakom prípade nie je právoplatná koncelebrácia, pokiaľ chýba plné spoločenstvo, to isté neplatí, čo sa týka rozdávania svätého prijímania v mimoriadnych okolnostiach osobám patriacim k cirkvám a cirkevným spoločenstvám, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. Vtedy je totiž kritériom nutnosť postarať sa o vážnu duchovnú potrebu na večnú spásu jednotlivých veriacich, a nie na uskutočňovanie intercommunia, nemožného, kým sa plne nevytvoria viditeľné zväzky cirkevného spoločenstva.
Týmto smerom sa pohol Druhý vatikánsky koncil, keď ustanovil vzťah, ktorý možno udržiavať s východnými kresťanmi, ktorí sú bona fide oddelení od Katolíckej cirkvi, spontánne žiadajú prijať Eucharistiu od katolíckeho vysluhovateľa a sú dobre disponovaní. Tento postup bol ratifikovaný oboma kódexami, v ktorých sa s patričnými prispôsobeniami počíta aj s prípadom iných, nielen východných kresťanov, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou.
