FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 27. týždni od 29. júna – do 5. júla 2020.
Bohoslužby
| Pondelok | Sv. Petra a Pavla, apoštolov | 07:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
| 29.júna | (slávnosť) | 18:00 | Sv. omša za zdravie a B. požehnanie |
| Cecílie Štovčíkovej | |||
| Utorok | Utorok 13. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Štefana a Margitu |
| 30.júna | v Cezročnom období | ||
| Streda | Streda 13. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Helenu Benkovú, |
| 1.júla | v Cezročnom období | r. Juhárovú a Juraja Dulinu | |
| Štvrtok | Návšteva Panny Márie | 18:00 | Sv. omša za ✟ Michala a Júliu |
| 2.júla | (sviatok) | ||
| Piatok | Sv. Tomáša, apoštola | 18:00 | Sv. omša za ✟ Vlastimila a rodičov |
| 3.júla | (sviatok) | ||
| Sobota | Panny Márie v sobotu | 07:30 | Sv. omša za ✟ Jána Hužvára |
| 4.júla | polročná | ||
| Nedeľa | Sv. Cyrila a Metoda, Slovanských | 08:00 | Sv. omša za ružencové bratstvo |
| 5.júla | Vierozvestov (slávnosť) | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
| Lektori Božieho Slova | |||
| Pondelok | Sv. Petra a Pavla, apoštolov | 07:00 | H. Majcherová |
| 18:00 | Z. Slovenkaiová, I. Sopková | ||
| Nedeľa | Sv. Cyrila a Metoda, Slovanských | 08:00 | Z. Berciková, D. Vincová |
| Vierozvestov | 10:00 | J. Kurjan, J. Brada | |
V nedeľu o 14:30 radostný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.
Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia v rámci Roka Eucharistie, v piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca. V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.
V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.
Dátum birmovky je stanovený na 17. októbra 2020 (sobota) o 10:30.
DUCHOVNÉ SLOVO
Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)
Z encykliky sv. Jána Pavla II.
33. Ak bola pre nedostatok kňazov zverená účasť na pastoračnej starostlivosti o niektorú farnosť nevysväteným veriacim, nech si títo vždy uvedomujú, že – ako učí Druhý vatikánsky koncil – „nie je možné formovať nejaké kresťanské spoločenstvo bez toho, aby malo za svoj základ a prameň slávenie najsvätejšej Eucharistie“. Im teda patrí aj povinnosť uchovávať v komunite živý hlad po Eucharistii, ktorý vedie k tomu, aby sa usilovali nepremeškať ani jednu príležitosť na slúženie svätej omše, využívajúc aj príležitostnú prítomnosť kňaza, ktorému v jej slúžení nebráni cirkevné právo
34. Mimoriadne zasadanie Biskupskej synody v roku 1985 identifikovalo práve v „ekleziológii spoločenstva“ ústrednú a základnú myšlienku dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu. Cirkev putujúca na tejto zemi je povolaná udržiavať a napomáhať tak spoločenstvo s Bohom – Trojicou, ako aj spoločenstvo medzi veriacimi. Na tento cieľ jej slúži Božie slovo a sviatosti, predovšetkým Eucharistia, z ktorej Cirkev „stále žije a rastie“ a v ktorej zároveň vyjadruje samu seba. Nie náhodou sa výraz communio stal jedným z pomenovaní tejto vznešenej sviatosti. (communio znamená prijímanie, ako aj spoločenstvo – pozn. prekl.)
Eucharistia sa teda javí ako vrchol všetkých sviatostí, lebo privádza k dokonalosti spoločenstvo s Bohom Otcom prostredníctvom identifikácie s jednorodeným Synom pôsobením Ducha Svätého. S dôvtipom viery vyjadroval túto pravdu jeden z významných autorov byzantskej tradície: v Eucharistii „viac než vo všetkých ostatných sviatostiach je tajomstvo (spoločenstva) také dokonalé, že vedie k vrcholu všetkých dobier: tu je vrcholný bod všetkých ľudských túžob, lebo tu dosahujeme Boha a Boh sa spája s nami v najdokonalejšej jednote“. Práve preto je vhodné v duši neustále pestovať túžbu po eucharistickej sviatosti. Tu sa zrodila prax duchovného prijímania, šťastne rozšírená v Cirkvi a odporúčaná svätými učiteľmi duchovného života. Svätá Terézia Ježišova napísala: „Keď nepristupujete k prijímaniu a nezúčastňujete sa na omši, môžete prijímať duchovne, čo je veľmi výhodné… Tak prijmete veľa z lásky nášho Pána.“
35. Dôvodom slávenia Eucharistie však nesmie byť len rozvoj spoločenstva, ktoré predpokladá ako jestvujúce, aby ho upevňovalo a viedlo k dokonalosti. Najsvätejšia sviatosť vyjadruje puto spoločenstva tak v neviditeľnom rozmere, kde nás v Kristovi pôsobením Ducha Svätého spája s Otcom a medzi sebou navzájom, ako aj vo viditeľnom rozmere, ktorý zahŕňa spoločenstvo v náuke apoštolov, sviatostí a v hierarchickom usporiadaní. Hlboký vnútorný vzťah, ktorý jestvuje medzi neviditeľnými a viditeľnými prvkami cirkevného spoločenstva, je základom Cirkvi ako sviatosti spásy. Len v tomto kontexte je možné legitímne slávenie Eucharistie a pravá účasť na nej. Z toho vyplýva potreba vlastná samotnej Eucharistii – aby sa slávila v spoločenstve a konkrétne v integrite svojich zväzkov.
