FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 23. týždni od 1. júna – do 7. júna 2020.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 slávnostný ruženec a odprosenie Božského Srdca.

V nedeľu o 15:30 sv. omša pre birmovancov a rodičov.

Počas júna po sv. omši bude litánie k Božskému Srdcu. Vo štvrtok o 18:45 – 19:15 a v piatok od 17:00 adorácia k Najsv. sviatosti, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

O sviatosť zmierenia bude možno požiadať v pondelok, stredu a piatok od 17:00 do 18:00, alebo po individuálnej dohode. Chorých nahláste zvlášť – telefonicky, alebo osobne.

Od 3. júna po uvoľnení opatrení sa na bohoslužby netreba prihlasovať. Naďalej je však potrebné dodržiavať doporučené hygienické opatrenia v nosení rúšok a dezinfekcií rúk. Pri bohoslužbách stačí “zabezpečiť sedenie mimo osôb žijúcich v jednej domácnosti tak, že medzi obsadenými miestami musí ostať vždy jedno miesto neobsadené, pričom sekvenciu obsadenia sedadiel je potrebné v radoch alternovať” (teda netreba odstup 2 m, stačí šachovnicové obsadzovanie miest).

Premienka v nedeľu po sv. omšiach aj pobožnosti.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

24. Dar Krista a jeho Ducha, ktorý prijímame v eucharistickom prijímaní, s prekypujúcou plnosťou vytvára putá bratského spoločenstva, ktoré prebývajú v ľudskom srdci, a zároveň vyzdvihuje skúsenosť bratstva v spoločnej účasti na tej istej eucharistickej hostine, a to na oveľa vyššej úrovni, než je bežná skúsenosť ľudského spolužitia. Prostredníctvom spoločnej účasti na Kristovom tele Cirkev čoraz hlbšie dosahuje svoju podstatnú črtu, ktorou je byť „v Kristovi akoby sviatosťou, teda znamením a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia“. Proti zárodkom rozdelenia medzi ľuďmi, ktoré sú podľa každodennej skúsenosti v ľudstve hlboko zakorenené ako následok hriechu, sa stavia sila Kristovho tela rodiaca jednotu. Eucharistia práve tým, že buduje Cirkev, vytvára spoločenstvo medzi ľuďmi.

25. Úcta, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou v živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so slávením eucharistickej obety. Kristova prítomnosť pod eucharistickým spôsobom uchovávaným po svätej omši – ktorá pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba a vína – pochádza zo slávenia tejto obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoločenstvu. Je úlohou pastierov, aby povzbudzovali, aj osobným príkladom, eucharistický kult, zvlášť vystavenie Najsvätejšej sviatosti, ako aj spočinutie v adorácii pred Kristom prítomným pod eucharistickým spôsobom.

Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým „umenie modlitby“, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!

Príkladom tejto praxe, ktorú opakovane chváli a odporúča Magistérium, nám môžu byť mnohí svätí. Osobitným spôsobom je v tomto smere známy svätý Alfonz Mária de Liguori, ktorý napísal: „Medzi všetkými pobožnosťami je adorácia sviatostného Ježiša po sviatostiach prvá, Bohu najmilšia a pre nás najužitočnejšia.“ Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti. Kresťanská komunita túžiaca po hlbšej kontemplácii Kristovej tváre v tom duchu, ako som navrhol v apoštolských listoch Novo millennio ineunte a Rosarium Virginis Mariae, nemôže nerozvíjať aj tento aspekt eucharistickej úcty, v ktorom sa predlžuje a rozmnožuje ovocie prijímania Kristovho tela a krvi