FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 32. týždni od 12. augusta– do 18. augusta 2019.
Bohoslužby
Pondelok | Sv. Jany Františky de Chantal, | ||
12.augusta | rehoľníčky (ľ. spomienka) | ||
Utorok | Sv. Ponciána pápeža a sv. Hypolita, | ||
13.augusta | kňaza a mučeníkov (spomienka) | ||
Streda | Sv. Maximuliána Márie Kolbeho, | ||
14.augusta | kňaza a mučerníka (spomienka) | ||
Štvrtok | Nanebovzatie Panny Márie | 19:00 | Sv. omša na poďakovanie za |
15.augusta | (slávnosť) | dožité roky | |
Piatok | Štefana Uhorského | ||
16.augusta | (ľubovoľná spomienka) | ||
Sobota | Panny Márie v sobotu | 18:00 | Sv. omša za ✟ Urbana Selveka |
17.augusta | a urážok voči Božskému Srdcu | ||
Nedeľa | 20. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
18.augusta | 10:00 | Sv. omša na poďakovanie za 70 a 80 rokov | |
života a za Božiu pomoc pre rodinu | |||
Lektori Božieho Slova | |||
Utorok | Nanebovzatie Panny Márie | 19:00 | J. Kurjan, J. Brada |
Nedeľa | 20. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | H. Majcherová, Z. Morvayová |
10:00 | O. Brada. M. Grega | ||
V nedeľu pobožnosť o 14:30.
V piatok je deň modlitieb za diecézu, o. biskupa a jeho úmysly.
DUCHOVNÉ SLOVO
Sv. Helena
Sviatok: 18. august
Flavia Helena, narodená okolo roku 250, neskoršia rímska cisárovná a matka Konštantína, pochádzala z nižších vrstiev a bola slúžkou a krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii. Tam si ju všimol Constantinus Chlorus, urodzený Ilýrčan. Pôvab a krása mladej ženy dôstojníka tak očarili, že zabudol na stavovský rozdiel a Helenu si zobral za zákonitú manželku. Ale napriek vysokému postaveniu, ktoré získala, zostala Helena veľmi skromná. Dala mu syna Konštantína, ktorý neskôr vstúpil do svetových dejín ako cisár Konštantín. Boli to pre Helenu šťastné časy. Ale keď Maximián, vtedajší cisár Západorímskej ríše, urobil Constantia Chlora spoluvládcom v Gallii a Anglicku, nastali pre Helenu neradostné časy. Manžel musel na príkaz cisára manželku zavrhnúť, vlastného syna na dôkaz vernosti poslať na dvor východorímskeho cisára Diokleciána a sám sa musel oženiť s adoptívnou dcérou Maximiána. Helena prepustila svojho muža, znášala trpezlivo svoj zlý osud a žila v ústraní.
Po smrti Constantia sa stal jej syn cisárom. Vzal svoju matku k sebe na dvor, udelil jej titul “Augusta” a nechal vyraziť mince s jej portrétom. Helena, ktorá v čase svojho utrpenia videla, s akou radosťou išli na smrť kresťanskí mučeníci, našla teraz sama Krista. Ako 64-ročná sa nechala pokrstiť. Medzitým Konštantín v bitke pri Milvijskom moste zvíťazil nad pohanom Maxentiom a prehlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo. Odteraz žila cisárovná úplne pre svoju kresťanskú vieru, starala sa o chudobných a slúžila Kristovi plná horlivosti a odovzdanosti. Nechala postaviť mnohé kostoly, v Trevíre, Bonne, Xantene a Kolíne. Ako 78-ročná vykonala Helena svoju pamätnú púť do Jeruzalema, ku Kristovmu hrobu. Na jej popud sa začal stavať kostol Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorý bohato obdarila, podobne ako kostoly na Olivovej hore a v Betleheme. Krátko po tejto púti do Svätej Zeme ukončila svoje pozemské putovanie. Sv. Helena zomrela v Konštantinopole v auguste roku 329. Pochovaná bola v Ríme. Neskôr jej pozostatky preniesli do Hautevilliers v remešskej diecéze, lebka je uctievaná v dóme v Trevíre. Meno sv. Heleny je v Cirkvi nezmazateľne spojené s teraz už neustanoveným uctievaním Svätého Kríža, ku ktorému dala popud.
Zobrazovaná je s cisárskou korunou, modelom kostola, držiaca kríž a klinec. Piero della Francesca stvárnil nájdenie sv. Kríža cisárovnou na nádhernom cykle fresiek v S. Francesco v Arezze. Výtvarné umenie si postavu cisárovnej rado berie ako tému. Známa je kľačiaca bronzová postava sv. Heleny v Bonne (dóm). Sv. Helena je patrónkou farbiarov, kováčov klincov, našou ochrankyňou pred bleskom a požiarom. Pomáha pri odhaľovaní zlodejstva.