FARSKÉ OZNAMY
v 25. týždni od 24. júna – do 30. júna 2019.
Bohoslužby
| Pondelok | Narodenia Sv. Jána Krstiteľa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Jozefa Krajňáka |
| 24.júna | (slávnosť) | ||
| Utorok | Utorok 12. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ manželov Petra a Luciu |
| 25.júna | v Cezročnom období | Juhárovcov, syna Ladislava, zaťa Štefana | |
| a nevestu Evu | |||
| Streda | Streda 12. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Annu Rusnákovú |
| 26.júna | v Cezročnom období | ||
| Štvrtok | Štvrtok 12. týždňa | 07:00 | Sv. omša za ✟ Milana a Annu Hazi |
| 27.júna | v Cezročnom období | ||
| Piatok | Najsvätejšieho Srdca Ježišovho | 07:00 | Sv. omša za členov Bratstva |
| 28.júna | (slávnosť) | Božieho Srdca Ježišovho | |
| 18:00 | Sv. omša za ✟ rodičov | ||
| Sobota | Sv. Petra a Pavla, apoštolov | 08:00 | Sv. omša za s. Emanuelu |
| 29.júna | (slávnosť, prikázaný sviatok) | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
| Nedeľa | 13. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Sv. omša za ✟ ružencového bratstva |
| 30.júna | 10:00 | Sv. omša na poďakovanie | |
| Lektori Božieho Slova | |||
| Piatok | Najsvätejšieho Srdca Ježišovho | 07:00 | O. Brada, J. Brada |
| 18:00 | L. Grácová, Z. Grácová | ||
| Sobota | Sv. Petra a Pavla, apoštolov | 08:00 | D. Vincová, S. Cingeľ |
| 10:00 | I. Drábik, V. Drábiková | ||
| Nedeľa | 13. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Z. Morvayová, Z. Podprocká |
| 10:00 | M. Schmotzerová, S. Schmotzerová | ||
V piatok pri verejnej modlitbe Najmilší Ježišu možno získať úplné odpustky.
V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude poďakovanie na konci školského roka.
V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca.
DUCHOVNÉ SLOVO
Bazilika sv. Petra v Ríme
Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste. Vatikánsky vŕšok sa vtedy nachádzal za hradbami mesta. Na rozkaz cisára Konštantína Veľkého vystavali v roku 324 nad hrobom sv. Petra veľký chrám.
V polovici 15. storočia hrozilo, že táto prvá bazilika sa zrúti, a tak sa pápež Mikuláš V. rozhodol odstrániť ju a na jej mieste postaviť novú. Stavbu začal stavať Bernardo Rosselino v roku 1452. Po smrti sa práce zastavili. Pokračovali až v roku 1506. Vtedy pápež Július II. požehnal základný kameň baziliky, ktorú projektoval Bramante. Chrám mal mať tvar rovnoramenného gréckeho kríža. Po smrti Bramanteho sa stavby ujal Rafael. Ten chcel pozmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža (s dlhším dolným ramenom). Následne po ňom sa Michelangelo vrátil k podobe gréckeho kríža. Pri projekte kupoly sa inšpiroval florentskou Bruneleschiho kupolou. Pod Michelangelovým vedením stavba rýchlo napredovala. Po jeho smrti (1564) kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana, ktorí sa však od pôvodných nákresov odchýlili. Pápež Pavol V., ktorého meno je vytesané na fasáde baziliky, sa vrátil k tvaru latinského kríža.
Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu. Posvätil ju pápež Urban VIII. Chrám sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Stavali ho sto rokov. Jeho dĺžka je 187 metrov (s portikom 211,5 m), šírka 137 metrov, kupola sa týči do výšky 119 metrov. Celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m2. V chráme sa nachádza 44 oltárov, v podzemí je ich ďalších 11, v sakristii 3. Ďalej je tam 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch; 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových.
Mnoho pozostatkov mučeníkov, pápežov a svätých sa nachádza sčasti v samotnom chráme a sčasti v kryptách. Hrob sv. Petra sa nachádza pod hlavným oltárom. Pred chrámom sa nachádza nádherná a mohutná Berniniho kolonáda. Pozostáva z 284 stĺpov v štyroch radoch a dvoch polkruhoch. Na vrchu sa nachádza 164 sôch. Je postavená do tvaru elipsy so šírkou 240 metrov.
