FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 15. týždni od 15. apríla – do 21. apríla 2019.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok Veľkého týždňa | 19:00 | Pohr. sv. omša za ✟ Martina Šestáka |
15.apríla | |||
Utorok | Utorok Veľkého týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Jána Spišáka |
16.apríla | a Cecíliu r. Hiľovskú | ||
Streda | Streda Veľkého týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Vladimíra Jaklovského |
17.apríla | |||
Štvrtok | Zelený Štvrtok Pánovej večere | 18:00 | Sv. omša za kňazské a rehoľné |
18.apríla | povolania | ||
Piatok | Veľký Piatok | 15:00 | |
19.apríla | |||
Sobota | Biela sobota | 19:30 | Sv. omša za obrátenie a dar viery |
20.apríla | pre Janku | ||
Nedeľa | Veľkonočná nedeľa | 08:00 | Sv. omša za ✟ ružencového bratstva |
21.apríla | Pánovho zmŕtvychvstania | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
(slávnosť) | |||
Lektori Božieho Slova | |||
Štvrtok | Zelený Štvrtok Pánovej večere | 18:00 | M. Schmotzerová, S. Schmotzerová |
Piatok | Veľký Piatok | 15:00 | D. Vincová, Z. Podprocká |
Sobota | Biela sobota | 19:30 | Z. Bradová, Z. Morvayová, |
Z. Slovenkaiová | |||
Nedeľa | Veľkonočná nedeľa | 08:00 | D.Vincová, Z. Podprocká |
Pánovho zmŕtvychvstania | 10:00 | J. Kurjan, J. Brada | |
Veľkonočná spoveď bude v pondelok od 15:00 do 17:30. Po skončení bude možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu (cca 17:45).
Utorok je deň modlitieb za biskupa a diecézu, od 17:00 adorácia a ruženec.
Na Zelený Štvrtok bude kostol otvorený na poklonu do 20:30, na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu sobotu od 9:00 do 12:00, od 14:00 (poklona detí) do 18:30.
Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30, o 15:00 veľkonočné vešpery.
DUCHOVNÉ SLOVO
Paškál
(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná svieca.
Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.
Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.
Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.
Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).
Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.
Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.
Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988). U menších farností, ktoré na tom nie sú finančne práve dobre a ich paškál vyzerá ešte použiteľne, je bežné, že len upravia letopočet a veľkonočná vigília sa koná s rovnakou sviečkou aj niekoľkokrát.