FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 1. týždni od 31. decembra – do 6. januára 2018.
Bohoslužby
| Pondelok | Vigília – Slávnosť Panny Márie | 15:30 | Sv omša za ✟ Helenu Komorovú |
| 31.decembra | Bohorodičky | a Františka Spišáka | |
| Utorok | Slávnosť Panny Márie | 10:00 | Sv. omša na poďakovanie Pánu Bohu |
| 1.januára | Bohorodičky (prikázaný sviatok) | za zdravie a požehnanie | |
| 14:30 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | ||
| Streda | Sv. Bazila Veľkého a Gregora | 14:00 | Pohr. sv. omša za ✟ Annu Poprockú |
| 2.januára | Nazaritského, biskupov | 15:00 | Pohrebné obrady v Dome smútku |
| a učiteľov (spomienka) | |||
| Štvrtok | Najsvätejšieho mena Ježiš | 18:00 | Sv. omša za ✟ Žofiu Rusnákovú, |
| 3.januára | (ľubovoľná spomienka) | výročná | |
| Piatok | Prvý piatok | 18:00 | Sv. omša za ✟ Františku Štovčíkovú, |
| 4.januára | mesačná | ||
| Sobota | Prvá sobota | 07:30 | Sv. omša za ✟ Michala Petráša, |
| 5.januára | polročná | ||
| Nedeľa | Zjavenie Pána | 08:00 | Sv. omša za ružencové bratstvo |
| 6.januára | (slávnosť, prikázaný sviatok) | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti (detská) |
| 14:30 | POBOŽNOSŤ (radost. ruženec, | ||
| odprosenie Božského Srdca, premienka) | |||
| Lektori Božieho Slova | |||
| Pondelok | Vigília – Slávnosť P.M. Bohorodičky | 15:30 | Z. Slovenkaiová, V. Drábiková |
| Utorok | Slávnosť Panny Márie | 10:00 | Z. Berciková, Z. Podprocká |
| Bohorodičky | 14:30 | L. Grácová, Z. Grácová | |
| Nedeľa | Zjavenie Pána | 08:00 | H. Majcherová, D. Vincová |
| 10:00 | deti | ||
Na Silvestra po sv. omši poďakovanie na konci občianskeho roka, od 23:45 do polnoci adorácia.
Koledovanie Dobrej noviny bude 2. januára.
Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00 hod.
V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.
V nedeľu po druhej sv. omši bude požehnanie trojkráľovej vody.
V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.
DUCHOVNÉ SLOVO
Staroveký rímsky kalendár mal len desať mesiacov a začínal 1. marca, čo sa odráža v anglických názvoch niektorých mesiacov, ktoré pochádzajú z latinčiny: septembra (september – siedmy), október (october – ôsmy), november (november – deviaty), december ( december – desiaty). Okolo roku 713 pr. N. L. Boli, podľa tradície kráľom Numou Pompilio, k mesiacom v roku pridané január (Januarius) a február (Februarius) spoločne s doplnkovým mesiacom Intercalarisom. Rok použitý v datovaní bol konzulárnym rokom, ktorý začínal dňom, kedy konzuli prvýkrát vstupovali do svojho úradu – 15. marcom, ale v roku 191 pr. Kr. bol začiatok roka presunutý na 1. január. V roku 45 pr. Kr. Julius Caesar zaviedol juliánsky kalendár a bol vypustený mesiac Intercalaris; 1. január však bol naďalej prvým dňom nového roka. Tento deň potom ako prvý deň roka uznávali aj raní kresťania. Predstavitelia cirkvi však mali k uvedenému dátumu výhradu, pretože nemalo žiadny vzťah ku kresťanstvu a navyše sa v daný deň konali bujaré slávnosti. Koncil v Tours roku 567 dokonca vyhlásil začiatok roka 1. januára za omyl a hrozil tým, ktorí sa ho budú držať exkomunikáciou. Keďže sa však tento zvyk cez niekoľkoraké zákazy pápežov nepodarilo vykoreniť, snažila sa cirkev tomuto dňu dať náboženský význam. Tým sa stal sviatok Obrezania Pána (Circumcisio Domini). Do stanovenia začiatku roka na 1. január pápežom Inocentom XII. roka 1691 bol však vo veľkej časti Európy za začiatok roka považovaný tiež 6. január. V stredovekej Európe však boli ako začiatok roka používaných aj mnoho iných cirkevných sviatkov rímskokatolíckej cirkvi. Vo vianočnom datovacom systéme nový rok začínal 25. decembra. Tento začiatok roka bol používaný v Nemecku a Anglicku do 13. storočia a v Španielsku v priebehu 14. až 16. storočia. V Holandsku a vo Flámsku bol používaný v 11. a 12. storočí, bol tu však postupne vytláčaný veľkonočným štýlom. Od franského obdobia bol tiež používaný v rímskonemeckej ríši a tiež v Škandinávii. V datovacím systéme od zvestovania bol začiatok roku situovaný na 25. marec, sviatok zvestovanie. Tento systém, zavedený Dionysiom Exiguom roku 525, bol používaný v stredoveku v mnohých častiach Európy. Vo veľkonočnom datovacom systéme začínal nový rok veľkonočnou sobotou (alebo niekedy na Veľký piatok). Tento systém sa používal od 11. do 16. storočia vo Francúzsku. Nevýhodou tohto systému bolo, že veľká noc je pohyblivý sviatok, a tak sa stávalo, že sa rovnaký dátum mohlo vyskytnúť dvakrát v jednom roku; dva výskyty jedného dáta sa od seba odlišovali označením “pred Veľkou nocou” a “po Veľkej noci”. Pri obriezkovom datovacom systéme je nový rok prisúdený 1. januáru, sviatku Obrezania Pána. Tento deň bol už pred rokom 700 v Ríme oslavovaný ako Mariánska spomienková slávnosť: Natale Sanctae Mariae. Prevzatím byzantského sviatku Zvestovania Panny Márie (25. marca) a Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) stratil tento sviatok na význame a do popredia opäť vstúpil koniec vianočnej oktávy. Zhruba od 13. až 14. storočia tak bol 1. január oslavovaný katolíckou cirkvou ako sviatok Obrezania Pána a koniec vianočnej oktávy. Druhý vatikánsky koncil v roku 1962 sviatok Obrezania zrušil a reforma z roku 1969 vrátila na tento deň sviatok Bohorodičky P. Márie.
