FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 52. týždni od 24. decembra – do 30. decembra 2018.
Bohoslužby
| Pondelok | Vigília – Narodenie Pána | 15:30 | Sv. omša na poďakovanie za 40. r. života |
| 24.decembra | a Božie požehnanie do ďaľších rokov | ||
| aj celej rodiny | |||
| Utorok | Narodenie Pána | 00:00 | ad int. primum celebrantis |
| 25.decembra | (slávnosť, prikázaný sviatok) | 08:00 | ad int. secundum celebrantis |
| 10:00 | ad int. tertium celebrantis | ||
| Streda | Sv. Štefana, prvého mučeníka | 08:00 | Sv. omša za ✟ Štefana Urbančíka |
| 26.decembra | (sviatok) | a Cecíliu r. Vindt. | |
| 10:00 | pro defumstic paribus | ||
| Štvrtok | Sv. Jána, apoštola a evanjelistu | 07:30 | Sv. omša za ✟ Františka, Annu, Františka, |
| 27.decembra | (sviatok) | Cézareu, Ondreja, Johanu a Ľudmilu | |
| Piatok | Svätých Neviniatok, mučeníkov | 18:00 | Sv. omša za Božiu pomoc a zdravie |
| 28.decembra | (sviatok) | pre Štefana | |
| Sobota | 5. deň oktávy Narodenia Pána | 07:30 | Sv. omša za ✟ Františku a Karola |
| 29.decembra | |||
| Nedeľa | Svätej Rodiny Ježiša, Márie | 08:00 | ad intentionem 756 |
| 30.decembra | a Jozefa (sviatok) | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
| 14:30 | POBOŽNOSŤ | ||
| Lektori Božieho Slova | |||
| Pondelok | Vigília – Narodenie Pána | 15:30 | O. Brada, M. Grega |
| Utorok | Narodenie Pána | 00:00 | J. Kurjan, J. Brada |
| 08:00 | Z. Berciková, Z. Podprocká | ||
| 10:00 | L. Grácová, Z. Grácová | ||
| Streda | Sv. Štefana, prvého mučeníka | 08:00 | H. Majcherová, S. Cingeľ |
| 10:00 | M. Schmotzerová, S. Schmotzerová | ||
| Nedeľa | Svätej Rodiny Ježiša, Márie | 08:00 | Z. Morvayová, D. Vincová |
| a Jozefa | 10:00 | O. Brada, Z. Bradová | |
Pri vigílnej sv. omši v pondelok bude požehnanie betlehemov.
Na Božie narodenie bude o 15:00 jasličková pobožnosť.
Vo štvrtok pri sv. omši bude požehnanie vína.
V piatok pri sv. omši bude adorácia za ochranu nenarodených.
Záujem o požehnanie domov nahláste v sakristii.
V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov a o 14:30 pobožnosť.
DUCHOVNÉ OZNAMY
Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.
Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.
Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť – po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili – ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu – v maštali neďaleko Betlehema.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.
