FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 47. týždni od 19. novembra – do 25. novembra 2018.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok 33. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Ladislava Petráša, |
19.novembra | v Cezročnom období | Helenu r. Idčanovú a syna Ladislava | |
Utorok | Bl. Anny Kolesárovej, panny | 18:00 | ad int. celebrantis |
20.novembra | a mučenice (sviatok) | ||
Streda | Obetovanie prebl. Panny Márie | 18:00 | Sv. omša za ✟ Jána Mihaľova, |
21.novembra | (spomienka) | mesačná | |
Štvrtok | Sv. Cecílie, panny a mučenice | ||
22.novembra | (spomienka) | ||
Piatok | Sv. Klementa I. pápeža | 18:00 | Sv. omša za ✟ Imricha Sopka, |
23.novembra | a mučeníka (ľ. spomienka) | polročná | |
Sobota | Sv. Ondreja Dung – Laca, kňaza | 07:30 | Sv. omša za ✟ Viktóriu Hilayovú, |
24.novembra | a spoločníkov mučeníkov (spom.) | polročná | |
Nedeľa | KRISTA KRÁĽA ( slávnosť) | 08:00 | Sv. omša za ✟ ruženc. bratstva |
25.novembra | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |
14:30 | POBOŽNOSŤ | ||
Lektori Božieho Slova | |||
Nedeľa | KRISTA KRÁĽA ( slávnosť) | 08:00 | Z. Berciková |
10:00 | M. Schmotzerová, S. Schmotzerová | ||
V nedeľu po druhej sv. omši bude stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.
DUCHOVNÉ SLOVO
Obetovanie Panny Márie
Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“ (Lv 12,6-8) Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie Joachim a Anna. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v chráme, doprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.
Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Slávili ho v Jeruzaleme 21. novembra 543 v kostole Panny Márie. Od roku 730 ho slávili v celej východnej Cirkvi. Na západe ho prvýkrát slávil pápež Gregor XI. v roku 1372 v Avignone v pápežskej kaplnke. V druhej polovici 15. storočia pápeži Pius II. a Pavol II. zaviedli na tento sviatok odpustky. Slávenie sviatku sa šírilo ďalej, až koncom 16. storočia ho pápež Sixtus V. nariadil sláviť v celej Cirkvi.
V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“