List Sv. Otca Františka

List Svätého Otca Františka, ktorým sa udeľujú odpustky

pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva

 

Ctenému bratovi Mons. Rinovi Fisichellovi,

predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

 

Blízkosť mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva mi dovoľuje, aby som sa zameral na pár

bodov, ktoré sa mi zdajú dôležité, lebo umožnia, aby sa slávenie svätého roku pre všetkých

veriacich stalo opravdivým momentom stretnutia s Božím milosrdenstvom. Mojou túžbou je,

aby bolo jubileum živým zakúsením Otcovej blízkosti, bezprostredným, priam rukolapným

dotykom s jeho nežnosťou, ktorý upevní vieru každého veriaceho a urobí jeho svedectvo

účinnejším. Moje myšlienky smerujú v prvom rade k všetkým veriacim, ktorí budú prežívať milosť

svätého roku či už v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme. Želám si, aby sa

odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré

všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na

spáchaný hriech. Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby

po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej

katedrále alebo na kostole, ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských

bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde

bude otvorená brána milosrdenstva, a v kostoloch tradične považovaných za milostivé. Je

dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia

a so slávením Eucharistie, zahrnujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Bude nutné, aby boli

tieto slávené sviatosti spojené s vyznaním viery a s modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré

nosím v srdci na dobro Cirkvi a celého sveta.

Okrem toho myslím aj na tých, čo z rozličných dôvodov nemôžu prísť k svätej bráne –

predovšetkým na chorých, starých a opustených, ktorí často nie sú schopní vyjsť z domova.

Pre nich bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakúšanie blízkosti

Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú

cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel. Ich cestou, ako získať odpustky svätého roku,

bude prežívanie tohto okamihu skúšky s vierou a s radostnou nádejou, prijímajúc Eucharistiu

alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a spoločnej modlitbe – aj prostredníctvom rôznych

komunikačných prostriedkov. Moje myšlienky sa uberajú aj k väzňom, ktorých sloboda je obmedzená.

Svätý rok vždy bol príležitosťou na rozsiahlu amnestiu určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest,

no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a

priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca,

ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských

kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou

na Boha Otca. Toto gesto môže pre nich znamenať prechod svätou bránou, pretože Božie

milosrdenstvo, ktoré dokáže premieňať srdcia, dokáže premeniť aj mreže na skúsenosť

slobody. Želal som si, aby Cirkev v tomto milostivom čase znovu objavila bohatstvo obsiahnuté

v dielach telesného i duchovného milosrdenstva. Skúsenosť milosrdenstva sa totiž stáva

viditeľnou skrze svedectvo konkrétnych znamení, ako nás to učil sám Ježiš. Zakaždým, keď

veriaci sám vykoná jeden alebo viac takýchto skutkov, určite dosiahne odpustky svätého roku.

Z toho plynie povinnosť žiť z milosrdenstva, ak chceme dosiahnuť úplné a všetko zahŕňajúce

odpustky z moci Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. Ide tu predovšetkým o úplné

odpustky svätého roku, ktoré sú ovocím samotnej tejto udalosti, slávenej a prežívanej

s vierou, nádejou a láskou.

A konečne odpustky svätého roku môžu dosiahnuť aj tí, ktorí zomreli. S nimi sme spojení cez

svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali. Tak, ako si ich pripomíname pri slávení

Eucharistie, takisto sa môžeme za nich modliť vo veľkom tajomstve spoločenstva svätých,

aby ich milosrdná Otcova tvár oslobodila od každej stopy viny a aby ich pritiahla k sebe do

blaženosti bez konca.

Jedným z vážnych problémov našej doby je zaiste zmenený postoj k životu. Veľmi je

rozšírená mentalita, z ktorej sa vytratila náležitá osobná i spoločenská citlivosť voči prijatiu

nového života. Tragédiu potratu niektorí prežívajú len povrchne, akoby si neuvedomovali

obrovské zlo, ktoré takýto skutok v sebe nesie. Iní však, naopak, prežívajú tento moment ako

porážku, hoci si myslia, že nemajú inú cestu. Zvlášť myslím na všetky ženy, ktoré podstúpili

potrat. Dobre viem, pod akým tlakom urobili toto rozhodnutie. Viem, že ide o životnú

i morálnu tragédiu. Stretol som toľké ženy, ktoré nosili v srdci jazvu po tomto prekonanom

a bolestnom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nesprávne; je možné nestratiť nádej, avšak

len vtedy, ak to v celej pravde pochopíme. Božie odpustenie nie je možné odoprieť nikomu,

kto ľutuje, najmä ak s úprimným srdcom pristúpi k sviatostnej spovedi, aby dosiahol

zmierenie s Otcom. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol udeliť všetkým kňazom – bez ohľadu

na akékoľvek iné odlišné nariadenie – počas svätého roka fakultu: dať rozhrešenie od hriechu

potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili, a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie. Kňazi nech sa

pripravia na túto veľkú úlohu, aby vedeli pripojiť slová úprimného prijatia spolu

s myšlienkami, ktoré pomôžu kajúcnikom pochopiť spáchaný hriech. Rovnako im majú

ukázať cestu skutočného obrátenia, aby dokázali pochopiť ozajstné a veľkodušné odpustenie

Otca, ktorý svojou prítomnosťou všetko obnovuje.

Posledné zamyslenie venujem veriacim, ktorí z rozličných dôvodov navštevujú kostoly

spravované kňazmi z Bratstva sv. Pia X. V tomto Svätom roku milosrdenstva nechcem nikoho

vylúčiť. Z rozličných strán mi spolubratia biskupi referovali o správnej viere a sviatostnej

praxi týchto veriacich, ktorá je však spojená s nevýhodou, že žijú v pastoračne ťažkej situácii.

Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájdu riešenia ako nadobudnúť plné spoločenstvo s kňazmi

a predstavenými tohto bratstva. Dovtedy, vedený potrebou postarať sa o dobro týchto

veriacich, zo svojho vlastného rozhodnutia ustanovujem, že tí, ktorí počas Svätého roku

milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva sv. Pia X., prijmú rozhrešenie

od svojich hriechov platne a dovolene.

Dúfajúc v príhovor Matky milosrdenstva, zverujem prípravu tohto mimoriadneho svätého

roku do jej ochrany.

Vo Vatikáne 1. septembra 2015

František