FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 9. týždni od 27. februára – do 5. marca 2023.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelok po 1. pôstnej nedeli | 17:00 | za ZBP Terézie |
27.februára | |||
Utorok | Utorok po 1. pôstnej nedeli | ||
28.februára | |||
Streda | Streda po 1. pôstnej nedeli | 17:00 | za ✟ Máriu Michalkovú, polročná |
1.marca | |||
Štvrtok | Štvrtok po 1. pôstnej nedeli | 17:00 | za ✟ Štefana Hiľovského, mesačná |
2.marca | |||
Piatok | Piatok po 1. pôstnej nedeli | 17:00 | za ✟ Marka Gráca, polročná |
3.marca | |||
Sobota | Vigília – 2. pôstna nedeľa | 17:00 | za uzdravenie a Božie požehnanie |
4.marca | pre Františka | ||
Nedeľa | 2. pôstna nedeľa | 10:30 | za ružencové bratstvo |
5.marca | 14:00 | za Boží ľud farnosti | |
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 2. pôstna nedeľa | 17:00 | H. Majcherová |
Nedeľa | 2. pôstna nedeľa | 10:30 | I. Drábik, V. Drábiková |
14:00 | A. Sopková, B. Sopková | ||
V piatok o 16:00 adorácia k úcte Božského Srdca o 16:30 pobožnosť krížovej cesty.
V sobotu o 16:15 fatimská pobožnosť. V nedeľu o 15:00 bolestný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.
Streda, piatok a sobota sú jarné kántrové dni (príprava na sviatosť pokánia a činorodá láska k blížnemu).
Pri sv. omši v nedeľu o 14:00 katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.
Spovedanie pred prvým piatkom: streda, štvrtok od 16:00, piatok od 15:30. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok krstu a birmovania
Z Katechizmu Katolíckej cirkvi (1213-1222)
Sviatosť birmovania
Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom“.
Birmovanie v ekonómii spásy
V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša, keď ho Ján pokrstil, bolo znamením, že on je ten, ktorý má prísť, že je Mesiáš, Boží Syn. Ježiš sa počal z Ducha Svätého a celý jeho život a celé jeho poslanie sa uskutočňujú v plnom spoločenstve s Duchom Svätým, ktorého mu Otec dáva bez miery.
Táto plnosť Ducha sa však nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale ju mal dostať celý mesiášsky ľud. Ježiš Kristus viac ráz prisľúbil toto vyliatie Ducha a toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc. Apoštoli naplnení Duchom Svätým začínajú ohlasovať „veľké Božie skutky“ (Sk 2, 11) a Peter vysvetľuje, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias. Aj tí, čo vtedy uverili kázaniu apoštolov a dali sa pokrstiť, dostali „dar Ducha Svätého“ (Sk 2, 38).
„Od… [tých] čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť. Preto sa v Liste Hebrejom medzi základmi prvého kresťanského vyučovania spomína učenie o krstoch a o vkladaní rúk. Vkladanie rúk sa v katolíckej tradícii právom považuje za začiatok sviatosti birmovania, ktorou v Cirkvi určitým spôsobom pretrváva turíčna milosť.“
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou, alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“. Na Západe názov confirmatio (v slovenčine birmovanie) naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje krst a zároveň posilňuje krstnú milosť.
FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 8. týždni od 20. februára – do 26. februára 2023.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelokk 7. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Jozefa Krajňáka |
20.februára | období | ||
Utorok | Utorok 7. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ZBP pre rod. Kavuľovej |
21.februára | období | ||
Streda | Popolcová Streda | 17:00 | za BBSJ |
22.februára | |||
Štvrtok | Štvrtok po Popolcovej strede | 17:00 | za ✟ Františka Veselého |
23.februára | a manž. Martu, polročná | ||
Piatok | Piatok po Popolcovej strede | 17:00 | za ✟ Annu Hanispákovú, polročná |
24.februára | |||
Sobota | Vigília – 1. pôstna nedeľa | 17:00 | za ✟ Kvetu Slovenkaiovú |
25.februára | |||
Nedeľa | 1. pôstna nedeľa | 10:30 | za ✟ ružencového bratstva |
26.februára | 14:00 | za Boží ľud farnosti | |
Lektori Božieho Slova | |||
Streda | Popolcová Streda | 17:00 | M. Grega |
Sobota | Vigília – 1. pôstna nedeľa | 17:00 | Z. Bradová |
Nedeľa | 1. pôstna nedeľa | 10:30 | Z. Morvayová |
14:00 | Z. Mašlanková | ||
V pondelok a utorok od 16:00 bude zmierna adorácia k Božskému Srdcu
V piatok o 16:30 a v nedeľu o 15:00 pobožnosť krížovej cesty.
V nedeľu pri sv. omši o 14:00 katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.
Streda je dňom prísneho pôstu.
V nedeľu bude jarná zbierka na charitu.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok krstu a birmovania
Z Katechizmu Katolíckej cirkvi (1213-1222)
Nezmazateľný duchovný znak
Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.
Veriaci včlenení krstom do Cirkvi prijali sviatostný charakter (pečať), ktorý ich určuje na kresťanský náboženský kult. Krstná pečať uschopňuje a zaväzuje kresťanov, aby slúžili Bohu živou účasťou na posvätnej liturgii Cirkvi a vykonávali svoje krstné kňazstvo svedectvom svätého života a činorodej lásky.
„Pánova pečať“ (Dominicus character) je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý „na deň vykúpenia“ (Ef 4, 30). „Krst je pečať večného života.“ Veriaci, ktorý si „zachová pečať“ až do konca, čiže ostane verný požiadavkám svojho krstu, bude môcť zomrieť „so znakom viery“, s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie.
Zhrnutie
Uvádzanie do kresťanského života sa uskutočňuje tromi sviatosťami, ktoré tvoria jeden celok: krstom, ktorý je začiatkom nového života, birmovaním, ktoré tento život posilňuje, a Eucharistiou, ktorá živí učeníka Kristovým telom a krvou, aby ho premieňala v Krista.
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). Krst je narodením pre nový život v Kristovi. Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovádza.
Podstatný obrad krstu spočíva v ponorení kandidáta do vody alebo v liatí vody na jeho hlavu, pričom sa vyslovuje vzývanie Najsvätejšej Trojice, t. j. Otca i Syna i Ducha Svätého.
Ovocie krstu alebo krstná milosť je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Ducha Svätého. Pokrstený je tým včlenený do Cirkvi, Kristovho tela, a dostáva účasť na Kristovom kňazstve. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať.
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, katechumeni a všetci ľudia, ktorí síce nepoznajú Cirkev, ale pod vplyvom milosti úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu, môžu sa spasiť, aj keď neprijali krst.
Už od najstarších čias sa krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú krstené vo viere Cirkvi. Vstup do kresťanského života otvára prístup k pravej slobode.
Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, liturgia Cirkvi nás povzbudzuje, aby sme dôverovali v Božie milosrdenstvo a modlili sa za ich spásu.
V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý človek, ak má úmysel robiť to, čo robí Cirkev, a leje vodu na hlavu kandidáta, pričom hovorí: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
FARSKÉ OZNAMY
TRINITY TRAVEL AGENCY
Kováčska 28, 040 01, Košice
Tel..: 055/6252 820,0910 645 333
e-mail: info@cktrinity.sk
FATIMA – letecky
Ďakovná púť k 5. výročiu zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie
pod vedením Mons. Stanislava Stolárika
termín: 7.-12.5.2023
cena: 645 EUR
Program:
1. deň: predpoludním transfer autobusom do Budapešti na letisko, odlet o 16.00 hod., prílet do Lisabonu, večerná prehliadka mesta, transfer do hotela vo Fatime, nocľah.
2.deň: raňajky, slovenská sv. omša, prehliadka Baziliky, miesto zjavenia vo Valinhos a Loca do Anjo, sviečkový sprievod, večera a nocľah vo Fatime
3.deň: raňajky, sv. omša, prehliadka kláštora v Batalhe a Alcobaca, rybárska dedina Nazaré, večera a nocľah vo Fatime
4.deň: raňajky, medzinárodná sv. omša, Krížová cesta, prehliadka rodného domu vizionárov v Aljustrel, po večeri sviečkový sprievod, večera nocľah vo Fatime
5.deň: raňajky, sv. omša, pokračovanie v náboženskom programe vo Fatime, popoludní individuálny program, čas na nákupy, večera a nocľah vo Fatime.
6.deň: skoro ráno odchod na letisko v Lisabone, odlet o 9.00 hod., prílet do Budapešti o 13.20 hod, po prílete transfer na Slovensko
Sprievodca zájazdu si vyhradzuje právo na zmenu programu!
Cena zahŕňa: letenku Budapešť – Lisabon a späť, batožina 20 kg, 5x hotelové ubytovanie s raňajkami, 4x večera, transfery autobusom v Portugalsku, sprievodca, poistenie insolventnosti.
Cena nezahŕňa: komplexné cestovné poistenie 24 Eur, vstupy cca 20 Eur, transfer autobusom na letisko do Budapešti a späť po trase Košice – Rimavská Sobota – Lučenec cca 55 Eur/os./presná cena podľa počtu záujemcov.
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 7. týždni od 13. februára – do 19. februára 2023.
Bohoslužby
Pondelok | Pondelokk 6. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za Božiu pomoc pre Samuela |
13.februára | období | ||
Utorok | Sv. Cyrila, mnícha, a sv. Metoda, | 17:00 | za ✟ Petra Timka, manž. Máriu, |
14.februára | biskupa, patrónov Európy (sviatok) | dcéru Irenu a zaťa Jána | |
Streda | Streda 6. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Jakuba, Veroniku, Jozefa |
15.februára | období | a Alžbetu | |
Štvrtok | Štvrtok 6. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ZBP pre rod. Kavuľovej |
16.februára | období | ||
Piatok | Sv. Evermoda, biskupa pre. rádu | 17:00 | za ✟ Jána, Annu, Reginu, Jozefa |
17.februára | |||
Sobota | Vigília – 7. nedeľa v Cezr.období | 17:00 | za ✟ Katarínu Bocákovú |
18.februára | |||
Nedeľa | 7. nedeľa v Cezročnom období | 10:30 | za Boží ľud farnosti |
19.februára | 14:00 | za zdravie a Božiu pomoc pre Jána | |
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 7. nedeľa v Cezr.období | 17:00 | M. Schmotzerová |
Nedeľa | 7. nedeľa v Cezročnom období | 10:30 | E. Filčáková, M. Bradová |
14:00 | M. Kráľová | ||
V stredu o 15:00 pohr. za ✟ Annu Motykovú, o 16:00 pohrebné obrady v Dome smútku. Večerná sv. omša nebude.
V sobotu o 15:00 pohr. za ✟ Štefana Rusnáka, o 16:00 pohrebné obrady v Dome smútku.
Vo štvrtok o 16:30 adorácia za diecézu.
V nedeľu o 15:00 zmierna adorácia k Božskému Srdcu.
V nedeľu pri sv. omši o 14:00 bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok krstu a birmovania
Z Katechizmu Katolíckej cirkvi (1213-1222)
„Nové stvorenie“
Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), adoptívnym Božím synom, ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého.
Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia:
ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
ktorá mu pomocou morálnych čností umožňuje rásť v dobrom.
Celý organizmus nadprirodzeného života kresťana má teda svoje korene vo svätom krste.
Včlenení do Cirkvi, Kristovho tela
Krst nás robí údmi Kristovho tela. „Preto… sme si navzájom údmi“ (Ef 4, 25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci… sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13).
Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1 Pt 2, 5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.
Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe, ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným,66 aby im slúžil v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im,68 aby si ich vážil a mal ich v láske. Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti, pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi.
Pokrstení, „znovuzrodení [krstom] ako Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi“, a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Božieho ľudu.
Sviatostné puto jednoty kresťanov
Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou… V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“
FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 6. týždni od 6. februára – do 12. februára 2023.
Bohoslužby
Pondelok | Sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, | 17:00 | za ✟ Ladislava Spišáka, výročná |
6.februára | mučeníkov (spomienka) | ||
Utorok | Utorok 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Jozefa, Margitu a ich rodičov |
7.februára | období | ||
Streda | Streda 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za ✟ Gejzu Majchera, výročná |
8.februára | období | ||
Štvrtok | Štvrtok 5. týždňa v Cezročnom | 17:00 | za zdravie a B.pomoc v chorobe |
9.februára | období | pre Lenku | |
Piatok | Sv. Školastiky, panny | ||
10.februára | (spomienka) | ||
Sobota | Vigília – 6. nedeľa v Cezr.období | 18:00 | za ✟ Jozefa Krajňáka |
11.februára | |||
Nedeľa | 6. nedeľa v Cezročnom období | 10:30 | za obrátenie Teofila |
12.februára | 14:00 | za Boží ľud farnosti | |
Lektori Božieho Slova | |||
Sobota | Vigília – 6. nedeľa v Cezr.období | 18:00 | Z. Morvayová |
Nedeľa | 6. nedeľa v Cezročnom období | 10:30 | Z. Bradová, D. Petrášová |
14:00 | D. Hiľovská, Z. Mašlanková | ||
V nedeľu o 15:00 bude adorácia za rodiny.
V sobotu pri sv. omši katechéza pre birmovancov, v nedeľu o 14:00 pri sv. omši katechéza prvoprijímajúcich a rodičov.
DUCHOVNÉ SLOVO
Rok krstu a birmovania
Z Katechizmu Katolíckej cirkvi (1213-1222)
Kto môže krstiť?
Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz a v latinskej Cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí. Cirkev vidí dôvod tejto možnosti v Božej vôli spasiť všetkých ľudí a v nevyhnutnej potrebe krstu na spásu.
Nevyhnutná potreba krstu
Sám Pán Ježiš tvrdí, že krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami.
Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. Tento krst krvi, takisto ako túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou.
Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu, ktorú nemohli prijať prostredníctvom sviatosti, ich výslovná túžba prijať krst, spojená s ľútosťou nad vlastnými hriechmi a s láskou.
„Keďže Kristus zomrel za všetkých a konečné povolanie človeka je v skutočnosti len jedno, a to Božie, máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby spôsobom známym Bohu mali účasť na tomto veľkonočnom tajomstve.“ Každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní Božiu vôľu848 tak, ako ju pozná, môže byť spasený, hoci nepozná Kristovo evanjelium a jeho Cirkev. Možno predpokladať, že takí ľudia by boli výslovne túžili po krste, keby boli vedeli, že je nevyhnutne potrebný.
Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu, ako to robí v pohrebnom obrade za ne. A vskutku, veľké milosrdenstvo Boha, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2, 4), a Ježišova nežnosť k deťom, ktorá mu vnukla slová: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im…“ (Mk 10, 14), dovoľujú nám dúfať, že jestvuje cesta spásy pre deti, ktoré zomreli bez krstu. Tým naliehavejšia je teda výzva Cirkvi, aby sa nebránilo deťom prísť ku Kristovi prostredníctvom daru svätého krstu.
Krstná milosť
Rozličné účinky krstu sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavné účinky krstu sú teda očistenie od hriechov a znovuzrodenie (nové narodenie) v Duchu Svätom.
Na odpustenie hriechov…
Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. A naozaj, v tých, ktorí boli znovuzrodení, nezostáva nič, čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva: ani Adamov hriech, ani osobný hriech, ani následky hriechu, z ktorých najťažším je odlúčenie od Boha.
V pokrstenom však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a pod., a takisto náklonnosť na hriech, ktorú Tradícia volá žiadostivosť (concupiscentia) alebo metaforicky ohnisko hriechu (fomes peccati): „Hoci je [žiadostivosť] ponechaná na boj, nemôže uškodiť tým, čo [s ňou] nesúhlasia a s pomocou milosti Krista Ježiša [jej] mužne odporujú. Ba viac: ‚Kto pretekal podľa pravidiel, dostane veniec‘ (2 Tim 2, 5).“