Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 1. augusta – do 7. augusta 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka).

V piatok o 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

Spovedanie pred prvým piatkom: pondelok a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V utorok je možnosť získať porciunkulové odpustky.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Cirkevná služba

53. Služba hlásať evanjelium je vlastnou povinnosťou kresťanských rodičov a ničím ju nemožno nahradiť. Nadobúda typické znaky rodinného života, pretkaného láskou, jednoduchosťou, konkrétnosťou a každodenným svedectvom. Rodina má formovať deti pre život tak, aby každé z nich vedelo dokonale plniť svoju úlohu podľa povolania, aké sa mu od Boha dostalo. Rodina je otvorená transcendentným hodnotám, ktorá s radosťou slúži bratom, ktorá s veľkodušnou vernosťou plní svoje úlohy a uvedomuje si svoju každodennú účasť na tajomstve Kristovho slávneho kríža, stáva sa tiež prvým a najlepším seminárom pre život zasvätený Božiemu kráľovstvu. Evanjelizačná a katechetická služba rodičov má sprevádzať život detí aj v rokoch ich mladosti a dospievania, keď, ako sa to často stáva, kritizujú alebo priamo odmietajú kresťanskú vieru prijatú v prvých rokoch svojho života. Rovnako ako v Cirkvi je hlásanie evanjelia vždy spojené s utrpením apoštola, tak aj v kresťanskej rodine rodičia majú s odvahou a s veľkou duševnou vyrovnanosťou znášať ťažkosti, na ktoré ich apoštolát evanjelizovania naráža niekedy u samých detí. Neslobodno zabúdať, že služba, ktorú konajú kresťanskí rodičia a manželia v prospech evanjelia, je svojou povahou cirkevnou službou a prebieha v spojitosti s celou Cirkvou ako spoločenstvom, ktoré evanjelium prijíma a hlása. Evanjelizačná a katechetická služba domácej cirkvi, nakoľko vyviera a tkvie v jedinom poslaní Cirkvi a je zameraná na budovanie jediného Kristovho tela, musí byť stále úzko spojená a musí byť vedome zladená so všetkými ostatnými evanjelizačnými a katechetickými službami, ktoré jestvujú v cirkevnom spoločenstve, tak v diecéznom, ako aj vo farskom.

Hlásanie evanjelia všetkému stvoreniu

54. Vlastným poľom evanjelizácie, vnútorne oživovanej misionárskym elánom a horlivosťou, je celý svet bez hraníc. Je to odpoveď na výslovný a nepochybný Kristov príkaz: “Choďte do celého sveta, hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.” Aj viera a evanjelizačné poslanie kresťanskej rodiny vlastnia tento katolícky, misionársky impulz. Sviatosť manželstva, ktorá obnovuje a znova predkladá úlohu brániť a šíriť vieru, tkvejúcu svojimi koreňmi vo sviatostiach krstu a birmovania, robí z kresťanských manželov a rodičov Kristových svedkov “až po samý kraj zeme”, pravých a skutočných “misionárov” lásky a života. Určitá forma misionárskej činnosti môže sa rozvíjať už vnútri samej rodiny. Deje sa to vtedy, keď niektorému z jej členov chýba viera, alebo keď ju nevyzná dôsledne. V takom prípade ostatní mu majú poskytovať svedectvo viery, potvrdzované vlastným životom, ktoré by ho podnecovalo a podopieralo na jeho ceste k úplnému prilipnutiu ku Kristovi Spasiteľovi. Domáca cirkev, oživovaná misionárskym duchom vo svojom vnútri, je povolaná stať sa žiarivým znakom Kristovej prítomnosti a lásky i pre “vzdialených”, pre rodiny neveriacich i pre samé kresťanské rodiny, ktoré už nežijú dôsledne podľa svojej viery. Je povolaná, aby “svojím príkladom a svedectvom” osvetľovala “tých, čo hľadajú pravdu”. Ako v začiatkoch Cirkvi Akvila a Priscila vystupovali ako misionárska dvojica, tak aj dnes Cirkev dokazuje svoju stálu sviežosť a neprestajný rozkvet prítomnosťou kresťanských manželov a rodín, čo idú aspoň na určitý čas do misijných oblastí hlásať evanjelium a slúžiť ľuďom s láskou Ježiša Krista. Kresťanské rodiny napomáhajú misionárske úsilie Cirkvi osobitným spôsobom, keď pestujú vo svojich synoch a dcérach misionárske povolanie, a všeobecne, keď sa svojou výchovnou činnosťou usilujú “od útleho veku privádzať svoje deti k poznaniu Božej lásky voči všetkým ľuďom”.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 25. júla – do 31. júla 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Sviatosť manželstva chcú prijať Adam Horváth (Košické Oľšany) a Bianka Juhárová (Poproč) III. ohlášky.

Pre úradný zákaz vstupu do lesov z dôvodu nebezpečenstva požiarov sa odpustová slávnosť v kostole sv. Anny tohto roku konať nebude v pútnickom, ale vo farskom kostole v Rudníku.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Vierou sa objasňuje a obdivuje Boží plán o rodine

51. Kresťanská rodina účasťou na živote a poslaní Cirkvi, ktorá nábožne počúva Božie slovo a s pevnou dôverou ho hlása, plní svoju prorockú úlohu tým, že prijíma a hlása Božie slovo. Tak sa deň čo deň stále viac stáva veriacim a evanjelizujúcim spoločenstvom. Aj od kresťanských manželov a rodičov sa vyžaduje poslušnosť viere. Sú povolaní, aby prijímali Pánovo slovo, ktoré im zjavuje úžasnú novotu – radostnú zvesť – ich manželského a rodinného života, ktorý sa vďaka Kristovi stal svätým a posväcujúcim. Len vo viere môžu totiž objaviť a obdivovať s radostnou vďačnosťou dôstojnosť, na ktorú Boh povýšil manželstvo a rodinu, keď ju urobil znakom a miestom zmluvy lásky medzi Bohom a ľuďmi, medzi Ježišom Kristom a Cirkvou, jeho nevestou. Už sama príprava na manželstvo je istou cestou viery. Je vynikajúcou príležitosťou, aby snúbenci znova objavili a hlbšie pochopili vieru, ktorú prijali v krste a kresťanskou výchovou sa v nej utužili. Takto spoznávajú a slobodne prijímajú povolanie na to, aby životom v manželskom stave uskutočňovali nasledovanie Krista a konali službu Božiemu kráľovstvu. Význačným okamihom spoločného vyznania viery snúbencov je slávenie sviatosti manželstva, ktoré už svojou vnútornou povahou je v Cirkvi hlásaním radostnej zvesti o manželskej láske. Je to Božie slovo, ktoré “zjavuje” a “uskutočňuje” múdry a láskyplný Boží plán o manželoch, ktorí majú tajomnú a opravdivú účasť na samej Božej láske k ľudstvu. Ak slávenie sviatostného manželstva je samo v sebe hlásaním Božieho slova, potom pre všetkých, čo sa na ňom zúčastňujú (aj keď z rozdielnych dôvodov, buď ako hlavné osoby, alebo ako účastníci), má byť vyznaním viery, ktoré vyslovuje spoločenstvo veriacich v Cirkvi a s Cirkvou. Toto vyznanie viery má sa predĺžiť na celý čas manželského a rodinného života. Boh totiž, ktorý povolal snúbencov “do manželstva”, povoláva ich aj ďalej “v manželstve”. Boh v skutkoch a cez skutky, otázky, ťažkosti a udalosti každodenného života prichádza k nim a ukazuje a predkladá konkrétne “požiadavky” ich účasti na Kristovej láske k Cirkvi v osobitnej – rodinnej, sociálnej a cirkevnej – situácii, v ktorej sa nachádzajú. Manželské a rodinné spoločenstvo má “spoločne” objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Preto tak ako veľkú Cirkev, aj malú domácu cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať. Odtiaľ pramení aj jej povinnosť nepretržitej výchovy vo viere.

Poslanie kresťanskej rodiny hlásať evanjelium

52. Kresťanská rodina sa stáva spoločenstvom hlásajúcim evanjelium v takej miere, v akej sama prijíma evanjelium a dozrieva vo viere. Počujme znova Pavla VI.: “Rodina sa má stať práve tak ako Cirkev prostredím, v ktorom sa evanjelium uplatňuje a z ktorého vyžaruje. Preto v rodine, ktorá si je vedomá tejto úlohy, všetky jej zložky ohlasujú evanjelium a súčasne všetkým sa ono ohlasuje. Rodičia nielenže učia svoje deti evanjelium, ale aj na nich môžu zo strany detí pôsobiť vplyvy života podľa evanjelia. Takáto rodina sa stáva hlásateľkou evanjelia aj mnohým iným rodinám a v celom svojom životnom prostredí.” Kresťanská rodina má najmä dnes osobitné poslanie stať sa svedkom Kristovej veľkonočnej zmluvy, a to neprestajným vyžarovaním radosti prúdiacej z lásky a z neotrasiteľnej nádeje, ktorých opravdivosť má dosvedčovať, že “Kresťanská rodina mohutne ohlasuje súčasné čnosti Božieho kráľovstva, ako aj nádej na blažený život.” Absolútna potreba rodinnej katechézy sa zvlášť silno prejavuje v určitých situáciách, s ktorými sa Cirkev, žiaľ, na rôznych miestach stretáva: “Tam, kde protináboženské zákony prekážajú výchovu vo viere, kde šíriaca sa nevera alebo takzvaný sekularizmus prakticky znemožňuje pravý náboženský rast, tam táto domáca cirkev zostáva jediným miestom, kde deti a mládež môžu dostávať opravdivú katechézu.”

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 18. júla – do 24. júla 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Najsv. krvi.

Sviatosť manželstva chcú prijať Ján Hiľovský (Poproč) a Lucia Volšíková (Poproč) III. ohlášky.

Adam Horváth (Košické Oľšany) a Bianka Juhárová (Poproč) II. ohlášky.

DUCHOVNÉ SLOVO                     

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Milosť a zodpovednosť kresťanskej rodiny

Rodina v tajomstve Cirkvi

49. Medzi základné úlohy kresťanskej rodiny patrí aj služba v Cirkvi. Rodina je postavená do služieb Božieho kráľovstva v priebehu dejín, a to účasťou na živote a poslaní Cirkvi. Aby sme lepšie pochopili základy, obsah a vlastnosti tejto účasti, treba dôkladne rozobrať mnohoraké a hlboké putá, ktoré navzájom spájajú Cirkev a kresťanskú rodinu, a z rodiny robia akúsi “miniatúrnu cirkev” (domácu cirkev), a tým jej dávajú silu, aby svojím spôsobom bola živým obrazom a historickým sprítomnením samého tajomstva Cirkvi. Matka Cirkev tým, že plní spásonosné poslanie, ktoré jej uložil Pán, rodí, vychováva a zveľaďuje kresťanskú rodinu. Cirkev hlásaním Božieho slova zjavuje kresťanskej rodine jej pravú totožnosť, čiže to, čím je a čím má byť podľa Pánovho plánu. Slávením sviatostí Cirkev obohacuje a posilňuje kresťanskú rodinu Kristovou milosťou, aby sa posväcovala na slávu Otca. Neprestajným hlásaním nového prikázania lásky Cirkev oživuje a vedie kresťanskú rodinu do služieb lásky, aby životom obnovovala tú sebaobetavú lásku, ktorou Ježiš Kristus miluje ľudstvo.

Kresťanská rodina je zo svojej strany začlenená do tajomstva Cirkvi v takej miere, že sa svojím spôsobom stáva účastnou na jej spásonosnom poslaní: kresťanskí manželia a rodičia mocou sviatosti manželstva “majú v Božom ľude zvláštny dar pre svoj životný stav a údel”. Preto nielen “prijímajú” Kristovu lásku, keď sa stávajú “spaseným” spoločenstvom, ale sú aj povolaní aby tú istú Kristovu lásku “odovzdávali” svojim bratom, a tak sa stali “spoločenstvom prinášajúcim spásu”. Takto kresťanská rodina ako plod a znamenie nadprirodzenej plodnosti Cirkvi symbolizuje, vydáva svedectvo a má účasť na materstve Cirkvi.

Vlastné a pôvodné cirkevné povolanie

50. Kresťanská rodina je povolaná na to, aby sa činne a vedome zúčastňovala na poslaní Cirkvi, a to vlastným a originálnym spôsobom, že sa totiž sama svojím bytím a konaním ako intímne spoločenstvo života a lásky stavia do služieb Cirkvi a spoločnosti. Ak je kresťanská rodina spoločenstvom, ktorého spojivá obnovuje Kristus vierou a sviatosťami, potom má mať účasť na poslaní Cirkvi ako spoločenstvo: manželia ako manželský pár, rodičia a deti ako rodina majú preukazovať svoje služby Cirkvi a svetu. Vo viere majú byť “jedno srdce a jedna duša”, a to spoločným apoštolským duchom, ktorý ich podnecuje, a spoločným úsilím, ktoré ich stmeľuje skutkami služby pre cirkevné a občianske spoločenstvo. Okrem toho kresťanská rodina buduje Božie kráľovstvo v dejinách tými každodennými vecami, ktoré sa dotýkajú a vytvárajú podmienky jej života. A tak v manželskej a rodinnej láske, prežívanej vo svojej mimoriadnej bohatosti hodnôt a požiadaviek plnosti, jedinečnosti, vernosti a plodnosti, sa prejavuje a uskutočňuje účasť kresťanskej rodiny na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Láska a život sú teda jadrom spásonosného poslania kresťanskej rodiny v Cirkvi a pre Cirkev.

Druhý vatikánsky koncil to pripomína, keď píše: “Rodina nech sa veľkodušne delí o svoje duchovné bohatstvo aj s inými rodinami. Takto kresťanská rodina keďže má svoj pôvod v manželstve, ktoré je obrazom zmluvy lásky medzi Kristom a Cirkvou a účasťou na nej, má všetkým dávať najavo živú prítomnosť Spasiteľa vo svete a pravú povahu Cirkvi, jednak láskou, veľkodušnou plodnosťou, jednotou a vernosťou manželov a jednak láskyplnou spoluprácou všetkých svojich členov.” Keď sme takto položili základy účasti kresťanskej rodiny na cirkevnom poslaní, zostáva ešte osvetliť jej obsah v trojitom a zároveň jedinom spojení s Ježišom Kristom ako Prorokom, Kňazom a Kráľom, a tak predstaviť kresťanskú rodinu ako 1. veriace a evanjelizujúce spoločenstvo, 2. spoločenstvo v dialógu s Bohom a 3. spoločenstvo v službách človeka.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 11. júla – do 17. júla 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Najsv. krvi

Sobota je deň modlitby za diecézu a o. biskupa.

Sviatosť manželstva chcú prijať Ján Hiľovský (Poproč) a Lucia Volšíková (Poproč) – II. ohlášky.

Adam Horváth (Košické Oľšany) a Bianka Jihárová (Poproč) – I. ohlášky.

DUCHOVNÉ SLOVO               

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Milosť a zodpovednosť kresťanskej rodiny

47. Sociálna úloha, ktorá je vlastná každej rodine, stáva sa pre kresťanskú rodinu, ktorá je založená na sviatosti manželstva, novou a pôvodnou úlohou. Nakoľko táto sviatosť zahrňuje v sebe ľudskú skutočnosť manželskej lásky vo všetkých jej prejavoch, uschopňuje a zaväzuje kresťanských manželov a rodičov žiť svoje laické povolanie, a tak “hľadať Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha”.

Sociálna a politická úloha patrí k tomu kráľovskému poslaniu či službe, na ktorej majú kresťanskí manželia účasť na základe sviatosti manželstva. S týmto poslaním dostávajú príkaz, ktorému sa nemôžu vyhnúť, a aj milosť, ktorá ich podopiera a podnecuje.

Tak je kresťanská rodina povolaná na to, aby pred všetkými vydávala svedectvo nezištnej starostlivosti o sociálne otázky najmä tým, že bude dávať “prednostné právo” chudobným a spoločnosťou odvrhnutým. Osobitnou láskou ku všetkým chudobným kresťanská rodina rastie v nasledovaní Krista; a preto má mať na srdci starosť najmä o hladných, núdznych, starých, chorých, otrokov drog a siroty.

Za nový medzinárodný poriadok

48. Vzhľadom na celosvetový rozmer sociálnych otázok rodina vidí, že sa jej úloha starať sa o rozvoj spoločnosti celkom novým spôsobom rozširuje. Ide tu aj o jej spoluprácu na novom medzinárodnom poriadku, lebo za predpokladu celosvetovej solidárnosti je možné riešiť a vyriešiť nesmierne a dramatické problémy spravodlivosti vo svete, slobody národov a mieru pre celé ľudstvo.

Duchovné spoločenstvo kresťanských rodín zakorenené v spoločnej viere a nádeji a oduševňované láskou vytvára také vnútorné sily, ktoré plodia, rozširujú a rozvíjajú spravodlivosť, vzájomné zmierenie, bratstvo a pokoj medzi ľuďmi.

Preto aj kresťanská rodina ako “malá cirkev” je povolaná na spôsob “veľkej Cirkvi”, aby bola pre svet znamením jednoty a vykonávala svoju prorockú úlohu tým, že bude vydávať svedectvo o Kristovom kráľovstve a pokoji, ku ktorému smeruje celý svet.

Kresťanské rodiny budú môcť plniť túto úlohu, jednak svojou výchovnou činnosťou, tým, že dávajú deťom vzor života založeného na hodnotách pravdy, slobody, spravodlivosti a lásky, ďalej aktívnym a zodpovedným úsilím o skutočne ľudský rast spoločnosti a jej inštitúcií a napokon tým, že budú rozličným spôsobom podporovať tie združenia, ktoré sa zvlášť zaoberajú otázkami medzinárodného poriadku.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 4. júla – do 10. júla 2022.

Bohoslužby

Piatok je deň diecéznej poklony Najsv. sviatosti vo farnosti. Adorácia bude od rannej sv. omše do 12:00 hod.

V nedeľu pobožnosť k Najsv. krvi o 14:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO         

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Charta práv rodiny

46. Ideál vzájomnej podpory a úsilie o spoločný rozvoj rodiny i spoločnosti často naráža, a to dosť tvrdo, na skutočnosť, že rodina a spoločnosť sú od seba odtrhnuté, ba dokonca majú medzi sebou konflikty.

V skutočnosti, ako to synoda stále vyhlasuje, situácia rodín v mnohých krajinách je problematická, ba priamo hodná odsúdenia. Inštitúcie a zákony nespravodlivo odmietajú brať ohľad na neodňateľné práva rodiny a samej ľudskej osoby a spoločnosť nielenže neslúži rodine, ale ešte aj násilne útočí na jej vlastné hodnoty a základné požiadavky. Takto sa rodina, ktorá je podľa Božieho plánu základnou bunkou spoločnosti a subjektom práv i povinností skôr ako štát a ktorákoľvek iná spoločnosť, nakoniec stáva obeťou spoločnosti, jej ťarbavosti a pomalosti pri poskytovaní pomoci a ešte viac jej zrejmých nespravodlivostí.

Preto Cirkev verejne a dôrazne bráni práva rodiny pred svojvoľnými zásahmi spoločnosti a štátu, ktoré nemožno trpieť. Synodálni otcovia pripomenuli okrem iných zvlášť tieto práva rodiny:

– “Žiť a rásť ako rodina. To znamená právo každého človeka, aj chudobného, založiť si rodinu a mať primerané prostriedky na jej udržovanie.

– Právo na zodpovedné odovzdávanie života a výchovu detí.

– Právo na intímny ráz manželského a rodinného života.

– Právo na stabilnosť manželského zväzku a stavu.

– Právo vychovávať deti podľa vlastných tradícií a náboženských i kultúrnych hodnôt pomocou potrebných prostriedkov a inštitúcií.

– Právo na fyzické, sociálne, politické a hospodárske zabezpečenie, najmä pokiaľ ide o chudobných a chorých.

– Právo na primeraný príbytok pre dôstojný rodinný život.

– Právo prejavu a zastúpenia pred hospodárskymi sociálnymi a kultúrnymi verejnými úradmi, aj nižšími, a to priamo, alebo pomocou združení.

– Právo združovať sa s inými rodinami a inštitúciami na primerané a starostlivé plnenie vlastnej úlohy.

– Právo chrániť neplnoletých pomocou vhodných inštitúcií a zákonov pred škodlivými drogami, pornografiou, alkoholizmom atď.

– Právo na slušnú rekreáciu, ktorá by podporovala aj rodinné hodnoty.

– Právo starých osôb na dôstojný život a dôstojnú smrť.

– Právo vysťahovať sa z vlasti ako rodiny za hľadaním lepšieho života.”

Svätá Stolica, vyhovujúc dôstojnej žiadosti synody, sa postará o to, aby tieto návrhy starostlivo zvážila a aby sa vypracovala “Charta práv rodiny”, ktorá sa potom predloží príslušným úradom a verejným autoritám.