Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 48. týždni od 29. novembra – do 5. decembra 2021.

Bohoslužby

Od 25.11.bohoslužby len on- line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti v týždni do stredy 18:00 – 18:30, vo štvrtok 18:00 – 19:00 a piatok 15:00 – 16:00 a 18:00 – 19:00, alebo podľa dohovoru, v nedele od 13:30 – 15:00.

Spovedanie chorých v piatok od 8:00 po telefonickom nahlásení.

Celý týždeň do piatku bude zbierka na charitu.

Počas adventu bude prebiehať aj v tomto roku zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Svätý Ján Damascénsky, kňaz a učiteľ Cirkvi

( 4. december)

O živote sv. Jána Damascénskeho nevieme toho veľa. Narodil sa okolo roku 650 v Damasku, ktorý bol vtedy centrom politickej, svetskej aj duchovnej sféry. Jeho rodičia boli bohatí kresťania. Otec bol veľmi dobročinný. Pomáhal chudobným a vykupoval zajatých. Hoci bol kresťan, zaujímal významné miesto na dvore mohamedánskeho kalifa. Raz sa medzi zajatýmiobjavil mních zo Sicílie. Jánov otec sa o tom dozvedel a hneď si ho od kalifa vypýtal. Sicílčan dostal slobodu a stal sa Jánovým učiteľom. Ján sa učil veľmi rýchlo. Po čase sa sicílsky mních utiahol na púšť a Ján začal pomáhať svojmu otcovi v jeho práci. Po čase prevzal po ňom úrad. Koncom 7. storočia však došlo k zmene kalifov. Nový panovník už nebol naklonený kresťanom. Ján sa teda aj so svojím bratom utiahol do Jeruzalema a tam vstúpili do kláštora. Ján už mal vtedy povesť učenca a básnika. V Jeruzaleme bol vysvätený za kňaza. Odvtedy sa musel viac venovať záležitostiam cirkevného života ako poradca jeruzalemského patriarchu a teologický spisovateľ. Radšej by sa bol venoval rozjímaniu a utiahnutému životu, no nebolo mu to dopriate. Stal sa veľmi známym, hlavne vo veľkom spore o úcte obrazov (tzv. obrazoborectvo). Keď na podnet moslimov carihradský cisár sa pokúšal zasahovať do Cirkvi zákazom uctievať obrazy, ba usiloval sa aj násilne izolovať niektoré územia od vplyvu pápeža, Ján neohrozene vystúpil so správnymi argumentami. Vysvetľoval, že Cirkev sa neklania obrazom, klania sa len Bohu, no obrazy pomáhajú k správnemu pochopeniu učenia Cirkvi – zvlášť to bolo aktuálne v tej dobe, keď mnohí ešte nevedeli čítať.

Ján Damascénsky bol teológom, rečníkom, filozofom, historikom, exegétom i básnikom. Jeho najdôležitejším dielom je Prameň poznania, v ktorom podáva prehľad gréckej filozofie, prehľad bludov a takisto hovorí o Bohu, jeho diele a vlastnostiach, o Vtelení a o sviatostiach. Týmto položil vlastne základy dogmatiky na východe. Okrem toho vytvoril aj ďalšie spisy ako O pravej viere, Hudobný kánon (o hudbe) a iné. Žil veľmi skromným a pokorným životom. Bol príkladne verný Cirkvi a jej náuke. Zomrel asi roku 749 v kláštore Mār Saba pri Jeruzaleme. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Lev XIII. roku 1890.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 47. týždni od 22. novembra – do 28. novembra 2021.

Bohoslužby

Od 25.11. sú zrušené verejné bohoslužby do odvolania. Ak sa podarí v nedeľu o 10.00 bude sv. omša online. Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatostí ostáva do konca týždňa podľa aktuálneho programu bohoslužieb (18.00-18.30) alebo podľa dohovoru, v nedeľu od 13.30 do 15.00 a potom sa uvidí podľa potreby.

Od pondelka sú bohoslužby prístupné zaočkovaným a veriacim do 180 dní od prekonania COVID – 19 do kapacity 50 osôb.

Po sv. omšiach v týždni do 18:30 a v nedeľu od 14:15 do 15:00 bude kostol otvorený pre súkromnú modlitbu a individuálne prijatie Eucharistie.

Neočkovaní sú z dôvodu nemožnosti naplniť príkaz o účasti na sv. omši v nedeľu a sviatok oslobodení od tejto povinnosti.

V nedeľu o 14:00 bude adventná pobožnosť.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude požehnanie adventných vencov.

V nedeľu bude zbierka na charitu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Adventný veniec 

je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.

Existuje viacero variant adventného venca:

veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele, pričom prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až vo štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky;

veniec so štyrmi sviečkami na venci a jednou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný,

veniec s jednou sviečkou uprostred, na ktorej je od knôtu dole stupnica 1 do 25, pričom 1. december sa nechá sviečka horieť len tak dlho, dokiaľ sa nezmenší po číslo 1, pričom to sa opakuje každý deň až kým sa na Prvý sviatok vianočný nenechá sviečka dohorieť úplne.

V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista a pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.

Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, príp. až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Heinrichovi Wichernovi, evanjelickom pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou aj u nemeckých rímskokatolíkov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 46. týždni od 15. novembra – do 21. novembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:15.

V utorok je deň modlitieb za diecézu, od 17:00 bude adorácia. Vo štvrtok po sv. omši adorácia k Najsv. sviatosti.

Zbierka na energie vyniesla 1070,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Sviatok Krista Kráľa

Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí slávnosťou Krista Kráľa. Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius Xl. a stanovil preň poslednú októbrovú nedeľu.

Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925 ako svedectvo lásky Cirkvi voči svojmu božskému Ženíchovi – preto bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali vzbudzovať v srdciach veriacich túžby a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho Pána a Kráľa. A modlitba zasvätenia ľudstva Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu pred vystavenou Oltárnou sviatosťou od začiatku bola a je obdarená úplnými odpustkami.

Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť – najvyšší stupeň slávenia a veľmi vhodne bol preložený na poslednú, tridsiatu štvrtú cezročnú nedeľu v liturgickom roku. Veď takto lepšie vystihuje vôľu večného Otca “zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi” (Ef l, 10), a kresťanom každoročne priamo pripomína, že Kristus je “Alfa a Omega, Počiatok i Koniec” (Zjv 21, 6). Liturgický rok začína adventom – prípravou na slávnosť Narodenia Pána – a končí oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.

Biblický základ slávnosti Krista Kráľa je v ModItibe Pána – príď kráľovstvo Tvoje…

Navyše hlavným dôvodom Ježišovho ukrižovania bol titul „židovský kráľ’.

A v štvrtom evanjeliu Ježiš priznáva, že je kráľ, ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a že sa na to narodil a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo pravde (porov. In 18, 33 – 37).

V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron, pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera.

Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje. Ježiš ako pútnik neustále kráča k tým, čo ho potrebujú.

Stanislav Stohl/ TK KBS

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 45. týždni od 8. novembra – do 14. novembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:15.

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Najsv. sviatosti.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých

Prví svätí v cirkvi, ktorí mali kontakt s pôvodnými dvanástimi apoštolmi, boli všetci jednotného názoru, že Ježišova matka bola panna pred i po narodení Krista. Taktiež cirkevné tradície plne podporujú to, že Jozef, vedený Duchom Svätým, sa rozhodol ponúknuť všetko zo seba samého Bohu a odovzdal sľub panenstva vo svojom ranom veku. Vzhľadom k tomu, že bol posvätený Bohom a dostal veľa zvláštnych milostí, nezdá sa to byť tak zvláštne. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Vo svojich dvanástich rokoch Jozef odovzdal a dodržiaval sľub cudnosti … a bol známy maximálnou čistotou svojho života, svätosťou v očiach Boha a ľudí.

Svätý František Saleský hovorí: Aký vznešený musel byť vo svojej cnosti sv. Jozef, ktorý bol určený večným Otcom ako spoločník Panny Márie! Obaja sa zaviazali zachovať panenstvo po celý svoj život a bola to Božia vôľa, ktorá ich dala dohromady – do spojenia svätého manželstva …

Toto nebola bežná prax. Ježiš však nebol bežným človekom, tak prečo by sme mali pochybovať o neobvyklých sľuboch jeho rodičov? Jozef a Mária boli Židia, a áno, bolo neobvyklé, že v ich kultúre si snúbenci dávali sľuby panenstva, ale aj dnes je to v našej kultúre rovnaké! Ak vám niekto povie, že zložil sľub panenstva, pochybujeme o nich? Môžete pochybovať o nich, možno aj nie, ale mali by ste sa ich spýtať, prečo to hovoria. Prečo by niekto chcel žiť bez sexu? Pretože sex, vo svojom správnom kontexte „milovať“, je jedným z najkrajších pokladov v živote a niektorí ľudia, ktorí sú vyzvaní slúžiť Bohu jedinečným spôsobom, sa rozhodnú ponúknuť tento dar Pánovi namiesto seba. Jozef dal jeden z najkrajších darov, ktoré mohol ponúknuť Bohu. Panenstvo v našej kultúre je vnímané ako prudérnosť alebo „stará škola“!

Pápež sv. Ján Pavol II. hovorí: V liturgii sa Mária oslavuje ako „spojená s Jozefom, spravodlivým mužom, vo zväzku manželskej a panenskej lásky“. Existujú tu dva druhy lásky, ktoré spolu predstavujú tajomstvo Cirkvi – panna a manželka – symbolizované v manželstve Márie a Jozefa.“ Panenstvo alebo celibát v záujme Božieho kráľovstva nielenže nie je v rozpore s dôstojnosťou manželstva, ale predpokladá a potvrdzuje ho. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby, ako vyjadriť a žiť jedno tajomstvo spojenia Boha s človekom, spojenia, ktoré je spoločenstvom lásky medzi Bohom a ľudskými bytosťami.

Biblia nám dáva príklady ľudí, ktorí odovzdali svoj dar panenstva Bohu a nehanbili sa za to. Boli vnímaní ako svätí, nie preto, že sex je zlý a zdržiavajú sa ho, ale preto, že videli tento dar od Boha ako úžasný a chceli ho úplne ponúknuť Bohu. Je to nesebecký akt lásky! Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca. (Zjv 14,1) To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (Zjv 14,4)

Veľký sv. Gregor Naziánsky (329-389) vyhlásil, že prvé panenstvo bola vždy Najsvätejšia Trojica. Boh Otec je panenstvom, ktorý stvoril Syna vo všetkej jeho dobrote. Boh, Syn, je panenstvom, ktorý existoval v nebi bez matky; Boh Duch Svätý je panenstvom, ktorý vychádza v sláve od Otca a Syna. Keďže Nebeská Trojica je prvým a úplným panenstvom, tak existuje aj druhá Trojica na zemi. Pozemská Trojica – Ježiš, Mária a Jozef, ktorí sú odrazom Nebeskej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého. A Ježiš (Boh Syn) spája tieto dve trojice. Ak je Ježiš a Mária panna, prečo by Jozef, ktorý dopĺňa túto panenskú Trojicu, nebol takým, ako Oni?

Sv. Josemaria Escrivá hovorí: Nemusíte čakať na to, kým zostarnete a stratíte svoj život, aby ste sa začali cvičiť v cnosti cudnosti. Čistota pochádza z lásky a sila a veselosť mladíka nie je prekážkou ušľachtilej lásky. Jozef mal mladé srdce a mladé telo, keď sa oženil s Máriou, keď sa dozvedel o tajomstve jej božského materstva, keď žil v jej spoločnosti rešpektujúc celistvosť, ktorú Boh chcel dať svetu ako ďalší znak, že prišiel zdieľať život svojho stvorenia. Každý, kto nedokáže pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o skutočnej láske a je úplne mimo chápania kresťanského významu cudnosti.

Ivanka Paurová