Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 29. júla– do 4. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  o 14:30 ruženec svetla, odprosenie Božského Srdca a premienka.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny. V piatok je možnosť získať porciunkulové odpustky.

Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V nedeľu je odpust na Úhornej, program je na nástenke v kostole.

V sobotu 10. augusta popoludní sa plánuje púť na Staré Hory so zastávkou v Heľpe.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätá Marta, Ježišova učeníčka (29.júl)

* okolo 1 (?) Betánia, dnes al-Eizariya, Palestína

† 84 (?) pri Marseille alebo Tarascon, Francúzsko

Atribúty: jednoduché šaty, lyžica, yzop, svätená voda

Patrónka domácností, gazdín, pomocníc v domácnosti, slúžok, kuchárov, práčok, hostinských, hoteliérov, sochárov, maliarov

Sv. Marta patrí do rodiny Márie a Lazára, ktorých Ježiš často navštevoval. Bývali v Betánii. Marta bola zrejme najstaršia. Betánia bola blízko Jeruzalema. Je všeobecne známa príhoda, keď ich Ježiš navštívil. Marta mala vtedy plno práce s obsluhou, zatiaľ čo Mária sedela Ježišovi pri nohách a počúvala ho. Ježiš vtedy napomenul Martu, že sa treba starať predovšetkým o duchovné veci. Ďalej sa spomína ich rodina, keď zomrel ich brat Lazár. Ježiš ho potom vzkriesil. Z tohto príbehu tiež vidno, ako veľmi ich rodinu miloval. Tu sa ukázalo, že Marta má vieru: „Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na svet.“ A zrejme aj vďaka tejto jej viere vrátil Kristus Lazárovi život. Posledná zmienka o Marte je v Jánovom evanjeliu 12,1-2: „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.“

Tradícia ďalej hovorí o Marte, Márii a Lazárovi, že po mnohých prenasledovaniach, ktoré si vytrpeli od Židov, sa preplavili na loďke až na francúzske pobrežie, kde účinkovali v okolí mesta Marseille. Marta umrela okolo roku 84. Jej pozostatky vraj odpočívajú v meste Tarascone v podzemnej kaplnke. Tieto správy však nie sú presnými historickými faktami. Úcta k sv. Marte je veľmi živá najmä vo Francúzsku.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 22. júla– do 28. júla 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V nedeľu je odpustová slávnosť pri sv. Anne. Program je na nástenkách v kostole.

V sobotu 10. augusta popoludní sa plánuje púť na Staré hory so zastávkou v Heľpe.

DUCHOVNÉ SLOVO

Santiago de Compostela

Španielske mesto Santiago de Compostela má významnú pozíciu najmä medzi cirkevnými turistickými pamiatkami. Práve tam vedie najznámejšia európska púť, ktorá je veľkou výzvou nielen pre kresťanov. Pridať sa môžu i neveriaci, ktorí počas dlhých dní kráčania prehodnotia svoj život a nájdu v ňom to, čo je pre nich najdôležitejšie. Na konci putovania ich čaká nádherné miesto, ktoré sa im odmení nielen silnou duchovnou atmosférou, ale tiež množstvom zaujímavých turistických atrakcií.

Púť do Santiaga de Compostela dostala pomenovanie Svätojakubská púť podľa Kristovho učeníka apoštola Jakuba, ktorého pozostatky sú uložené v katedrále v tomto meste. Prvú púť absolvoval biskup z Le Puy v roku 951 a v 12. storočí vydali už prvý oficiálny manuál na jej prekonanie. Oficiálna trasa púte začína vo francúzskom meste Jean-Pied-du-Port a v tomto prípade ide o tú najdlhšiu verziu, ktorá meria až 780 kilometrov.

No v súčasnosti už existuje aj mnoho iných trás, ktoré sú kratšie a často aj s jednoduchším terénom. Môžete sa vybrať z niektorých španielskych miest ako Montseratt, Bilbao, Oviedo alebo Valencia. Niektoré cesty vedú tiež z Portugalska, keď si niekedy ľudia spájajú dve pútnické miesta – Santiago de Compostela a Fatimu.

Legenda hovorí, že mesto Santiago de Compostela je miestom posledného odpočinku apoštola Jakuba. O jeho pochovaní práve v tejto lokalite sa dlhé roky nevedelo. Až na začiatku 9. storočia miestny pastier šiel za jasnou žiarou jednej z hviezd, ktorá ho doviedla až k tomuto miestu. Tam našiel pozostatky, o ktorých povedal vtedajšiemu biskupovi. Po krátkom skúmaní usúdili, že ide práve o pozostatky svätého Jakuba. Z kresťanského hľadiska šlo o jeden z najvýznamnejších nálezov a už krátko po objavení sem putovali katolíci zblízka i ďaleka. Na mieste nad hrobom vystavali najprv menší kostol a po jeho zničení aj veľkú katedrálu. Tá bola dokončená na začiatku 13. storočia a neskôr prešla viacerými renováciami.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 15. júla– do 21. júla 2019.

Bohoslužby

V utorok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa, od 17:00 adorácia k Najsvätejšej sviatosti  s ružencom.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Predrahej Krvi Kristovej.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Hnedý (karmelitánsky) škapuliar

Škapuliar má byť zhotovený z vlnenej látky hnedej farby. Na jednom kúsku má byť obraz Matky Škapuliarskej a na druhom Srdce Ježišovo. Škapuliar má byť posvätený kňazom alebo diakonom. Treba ho nosiť tak aby jedna jeho časť spočívala na pleciach a druhá na prsiach. V roku 1910 pápež PIUS X. dovolil nahradenie pláteného škapuliara medailou posvätného škapuliara. Tak škapuliar, ako i medaila sa majú nosiť patričným spôsobom. Osoby, ktoré nosia škapuliar a patria do Bratstva posvätného škapuliara, majú účasť na duchovných dobrách celého karmelitánskeho rádu, nazývajú sa bratmi a sestrami a duchovným spôsobom nimi skutočne sú.

Najrozšírenejšie Bratstvo sv. škapuliara je pri reholi karmelitánov. Ich cieľom je vrelá láska k Bohorodičke. Volá sa Bratstvom Panny Márie karmelskej. Karmelitánsky škapuliar je hnedej, tmavogaštanovej farby s obrazom Panny Márie, podávajúcej škapuliar sv. Šimonovi Štokovi. Cirkev v Anglicku bola v 13. storočí vystavená mnohým nepríjemnostiam zo strany vládnucej moci, a tak aj pre karmelitánsky rád to boli ťažké časy. Rádu hrozila likvidácia, preto vtedajší generálny predstavený Šimon Štok, ktorý žil v povesti svätosti, sa spolu so svojimi spolubratmi celkom zasvätil Panne Márii. Prosil ju o zvláštne znamenie pomoci pre karmelitánsky rád, ktorý nosí vo svojom názve jej meno, aby mu udelila privilégiá a zachovala ho. Karmelitánska tradícia hovorí, že sv. Šimon Štok, brat Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel, sa k nej vrúcne modlil slovami antifóny: „Flos Carmeli“ – „Kvet Karmelu“. Panna Mária mu dala odpoveď. Zjavila sa mu obklopená anjelmi v noci z 15. na 16. júla 1251 v kláštore Karmelitánov v anglickom meste Cambridge. Ukázala na škapuliar a povedala:

„Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, znak môjho bratstva pre teba a pre všetkých Karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 8. júla– do 14. júla 2019.

Bohoslužby

V pondelok je deň diecéznej poklony vo farnosti – od 11:00 do večernej sv. omše.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť  k Predrahej Krvi Kristovej.

DUCHOVNÉ SLOVO

Medaila sv. Benedikta

Tento týždeň máme liturgický sviatok sv.Benedikta, ktorý je patrónom Európy. Svätý Benedikt za svojho života mal veľkú úctu ku svätému krížu; znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Za svoj v Bohu ponorený život dostal svätý Benedikt zvláštne dary: liečiť nemocných, vyháňať zlých duchov, nazerať do prítomnosti a do budúcnosti (pápež Gregor Veľký potvrdzuje u Benedikta prorocký dar). Na jeho príhovor a modlitby sa diali mimoriadne udalosti a zázraky.

Dnes mnoho veriacich nosí medailu sv.Benedikta alebo kríž do ktorého je táto medaila vsadená. Čo to však znamená?

Nosením medaily dáva človek najavo, že sa stavia pod ochranu sv. Benedikta. Exorcizmus je znakom odmietnutia diabla a jeho pokušenia, ako to urobil sv. Benedikt a znak sv. Kríža je vyznaním viery kresťana. Zvláštnou formou medaily je tzv. benediktínsky kríž, čo je vlastne krucifix, ktorý má na krížení ramien vloženú medailu sv. Benedikta. Oboje predmety možno nechať požehnať.

Čo sa nachádza na medaile?

Na jednej strane je sv. Benedikt držiaci v pravej ruke kríž a v ľavej Regulu. Po pravej strane je rozbitý pohár s vychádzajúcim hadom, po ľavej havran odnášajúci otrávený chlieb. Tieto obrazy sa vzťahujú na príbehy z Dialógov sv. Gregora Veľkého, pri ktorých bol sv. Benedikt zachránený pred nepriateľskými úkladmi mocou znaku sv. Kríža. Pri svätcovi je nápis: „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Na obrube je nápis: „Eius in obitu nostro prasentia muniamur“ (Nech nás jeho prítomnosť chráni v hodine smrti).

Na druhej strane medaily je kríž s písmenami „C-S-P-B“, čo znamená opäť „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Nad krížom je nápis „PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole. Niektoré medaily majú namiesto textu Pax písmená „IHS“, čo znamená „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí). Na ramenách kríža sú písmená, ktoré znamenajú: „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Svätý Kríž nech mi je svetlom) a „Non Draco Sit Mihi Dux“ (Diabol – doslova drak – nech nie je mojím vodcom). Na okraji sú začiatočné písmená exorcizmu: „Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana – Sunt Mala Qua Libas, Ipse Venena Bibas“ (Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy).

v 26. týždni od 1. júla – do 7. júla 2019.

Bohoslužby

V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:30 radostný ruženec, odprosenie Božského Srdca  a premienka.

V piatok bude krátka adorácia k úcte Božského Srdca po rannej sv. omši, o 11:00 bude sv. omša na sv. Anne.

Spovedanie pred prvým piatkom: v kostole utorok a štvrtok od 16:00. Chorí a starší veriaci v stredu od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Bazilika sv. Pavla za hradbami

Druhým najväčším kresťanským chrámom je bazilika sv. Pavla za hradbami. Postaviť ju dal tiež cisár Konštantín Veľký nad hrobom sv. Pavla. Rozšírili ju za cisára Valentiniána v roku 386. Cisár Honorius ju prestaval a obnovil. Bola to veľkolepá päťloďová stavba. Mala mnoho stĺpov, mozaík, fresiek. V roku 1823 ju schvátil obrovský požiar. Zapríčinila to neopatrnosť klampiarov, ktorí opravovali strechu. Nechali tam dve panvy so žeravým uhlím. Práve v tom čase zomieral pápež Pius VII. Oheň zničil mnoho drahocenností, nádhernú svätyňu, strop sa zrútil. Hrob apoštola Pavla však zostal neporušený, takisto aj víťazný oblúk s apsidou. Pápež Lev XII. (1823-1829) hneď po svojom nástupe na pápežský stolec vyzval celý kresťanský svet prispieť k stavbe nového chrámu. Pápež Gregor XVI. (1831-1846) sa pustil do stavby. Vďaka nadšeniu a úsiliu mohol 5. októbra 1831 posvätiť krížnu loď, hlavný oltár a sláviť tam prvú sv. omšu. Chrám bol dokončený za pápeža Pia IX. (1846-1878). Začiatkom 20. storočia postavili pred chrámom štvorhranné nádvorie uzavreté radmi 150 stĺpov. Terajšia bazilika má rozmery pôvodnej, takisto aj pôdorys je takmer rovnaký. Jej dĺžka je 131 metrov, šírka 65 metrov a výška 24,5 metra. Na stenách sa nachádza tridsaťšesť fresiek, znázorňujúcich výjavy zo života sv. Pavla. Pod nimi a v bočných lodiach sa nachádzajú portréty všetkých pápežov. Popri stenách sú sochy apoštolov. Okrem toho je tam mnoho iných symbolov a umeleckých stvárnení biblických výjavov a svätých. Nad hlavným oltárom je baldachýn, slávne cibórium, postavené v roku 1285 Arnolfom di Cambio v gotickom štýle. Pod oltárom sa nachádza mramorový relikviár s ostatkami sv. Pavla. Bazilika bola posvätená pápežom Piom IX. na záver slávnosti vyhlásenia článku viery o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie dňa 10. decembra 1854 v prítomnosti mnohých biskupov celého sveta, ktorí sa zúčastnili Prvého vatikánskeho koncilu. Pápež nariadil, aby sa výročie posviacky baziliky slávilo spolu s výročím posviacky Baziliky sv. Petra 18. novembra.