Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 21. týždni od 27. mája – do 2. júna 2019.

Bohoslužby

Pondelok, utorok a streda sú prosebné dni. Modlitby za úrodu budú pri sv. omši v pondelok.

Do piatka budú pred sv. omšou májové pobožnosti, od štvrtka Turíčna novéna a počas júna po sv. prijímaní vo všedné dni a v nedeľu pri pobožnosti litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu.

V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, od 9:30 spoveď prvoprijímajúcich a rodín, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca.

Zbierka na seminár z nedele Dobrého pastiera vyniesla 355,-€.  Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Novény I. 

Novény nepochybne patria medzi najpopulárnejšie formy úcty v modernej dobe. Ich korene, silné biblické korene, siahajú do staroveku. A predsa ich súčasná forma i popularita je relatívne nová v porovnaní s tým, kedy Cirkev vznikla. Datujú sa „iba“ od sedemnásteho storočia.

Novéna je modlitba, ktorá má deväť častí. Buď ide o deväť modlitieb, ktoré sa odriekajú určitú dobu, alebo sa tá istá modlitba opakuje deväťkrát, napríklad každý deň počas deviatich dní či každý týždeň počas deviatich týždňov.

Slovo novéna pochádza z latinského novem, čo znamená deväť. Jej zástancovia hovoria, že táto prax vznikla, keď Ježiš v deň svojho vystúpenia do neba nariadil deväť dní modlitieb: „Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali… Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 4. 14). Učeníci sa modlili deväť dní a na ten desiaty – na Turíce – prijali Ducha Svätého.

V Cirkvi mali na počiatku aj iný deviatnik. Trúchliace rodiny a priatelia sa deväť dní modlievali alebo chodili na svätú omšu, pričom dávali milodary ako obetu za pokoj zomrelých príbuzných.

Prečo je číslo deväť také významné? Podľa niektorých odborníkov je znamením ľudskej biedy a nedokonalosti, lebo je o jedno menej ako desať, ktoré je okrúhle a predstavuje plnosť a dokonalosť. Keďže sa často modlievame novény na osobitné úmysly, skutočnosť toto vysvetlenie potvrdzuje.

Novén existuje veľa. Do deväťkusových balíkov môžeme zabaliť vlastné obľúbené modlitby. Cirkev však odporúča1, aby sme svoje súkromné modlitby zosúladili s liturgickým rokom – pretože, ako už bolo spomenuté, kalendár je katechizmus a mali by sme rešpektovať logiku, s akou sa nám podáva. Takto sa novény, veľmi obľúbené u pápežov, vždy zoskupovali okolo významnejších sviatkov. Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike o Duchu Svätom (Divinum Illud Munus) uviedol, že každá katolícka farnosť by mala v dňoch medzi nanebovstúpením a Turícami usporiadať novénu k Duchu Svätému, a tým nasledovať príklad apoštolov a blahoslavenej Panny.

Všetci nedávni pápeži mali zvlášť radi „vianočnú novénu“ – deväť dní modlitieb či rozjímaní, ktoré vyvrcholili slávnosťou Narodenia. Každý deň predstavuje jeden mesiac, ktorý Ježiš prebýval v lone svojej matky. Pápež Benedikt XVI. si želal, aby všetci katolíci žili ducha tejto úcty: „Vo vianočnej novéne…, keď sa postupne blížime k svätej noci, liturgia, naberajúc na duchovnej intenzite, nás pobáda, aby sme opakovali: ‚Maranatha! Príď, Pane Ježišu!‘ Toto vzývanie vychádza zo sŕdc veriacich vo všetkých kútoch sveta a bez prestania zaznieva v každom eucharistickom spoločenstve.“2 Nič nám nebráni, aby sme tento rok uskutočnili tento stredoveký zvyk jednoduchými slovami: „Maranatha! Príď, Pane Ježišu!“, ktoré vyslovíme aspoň raz denne počas deviatich dní (pozri 1 Kor 16, 22; Zjv 22, 20).

Pápeži a novodobí svätci mali v obľube aj novénu k Nepoškvrnenému Počatiu, ktorá môže veriacim pomôcť pripraviť sa na tento veľký sviatok preblahoslavenej Panny.

(Slovo medzi nami 2010/4)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 20. týždni od 20. mája – do 26. mája 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  o 14:30 bude májová pobožnosť.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svetový deň modlitieb za Cirkev v Číne 

Vo svojom liste čínskym katolíkom, zverejnenom 30. júna 2007, pápež Benedikt XVI. ustanovil 24. máj za Svetový deň modlitieb za Cirkev v Číne. V liste pripomína, že na 24. mája pripadá sviatok „Panny Márie, Pomocnice kresťanov“, slávený tiež mnohými čínskymi pútnikmi v mariánskej svätyni Sheshan, asi 50 km juhozápadne od Šanghaja.

Vo svojom liste Svätý Otec píše: „Drahí pastieri a všetci veriaci, 24. máj – ktorý je venovaný liturgickej spomienke na Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov, uctievanú s veľkou zbožnosťou v mariánskej svätyni Sheshan v Šanghaji – by sa mohol v budúcnosti stať príležitosťou pre katolíkov na celom svete, aby sa zjednotili v modlitbe za Čínu. Želal by som si, aby sa tento dátum stal pre vás Dňom modlitieb za Cirkev v Číne. Nabádam vás, aby ste ho slávili obnovením vášho spoločenstva viery v nášho Pána Ježiša Krista a vernosti pápežovi. Aby ste sa modlili za stále hlbšiu a viditeľnejšiu jednotu medzi vami. Pripomínam vám tiež prikázanie lásky – ktoré nám dal Ježiš – milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí vás prenasledujú, ako i pozvanie apoštola Pavla: „Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 1-4).

V tento deň vyzývam katolíkov na celom svete – osobitne tých, ktorí sú čínskeho pôvodu – aby vám prejavili svoju bratskú solidaritu a povzbudenie. Prosím Pána dejín za dar vytrvalosti vo svedectve a som si istý tým, že vaše utrpenie v minulosti a súčasnosti pre meno Ježiš a vaša neohrozená lojalita voči jeho zástupcovi na zemi bude odmenená, hoci teraz sa ešte všetko môže zdať ako neúspech.“

„Keď pochopíme život ako dar, svet ako zázrak, ráno ako začiatok dobrodružnej cesty, druhého človeka ako radostné stretnutie, stávajú sa obyčajné veci neobyčajnými.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od 13. mája – do 19. mája 2019.

Bohoslužby

Štvrtok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť s adoráciou.

V sobotu o 17:30 a v nedeľu o 15:00 bude katechéza pre birmovancov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Úcta k sv. Jánovi Nepomuckému

Sv. Ján Nepomucký má vďaka jezuitským misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v Bavorsku a krajinách Latinskej Ameriky. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch.

Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia – kňaz v rochete, s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž, prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán Kristových či písmená latinského tacui (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba Panna Mária. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v 18. storočí v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v Starej Boleslavi (podľa barokovej legendy sem sv. Ján putoval), most, kotva či chudák, ktorému Ján dáva almužnu.

Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom Čiech a Bavorska. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v Česku, ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 6. mája – do 12. mája 2019.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť a poklona za duchovné povolania.

V nedeľu bude zbierka na kňazský seminár.

DUCHOVNÉ SLOVO

Obraz Obišovskej Panny Márie

Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov. Tento obraz visí v obišovskom kostole dodnes.

Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie v roku 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil. Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865. Milostivý obraz, ktorý počas výstavby uchovávali vo farskom kostole v Drienove, sa tak v slávnostnej procesii vyniesol naspäť do Obišoviec, čo čiastočne zachytili tradované naratívne fragmenty.

Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4000 až 7000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20000 pútnikov. Ich počet presiahol účasť na júlovej púti v Gaboltove, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Tento fakt už vtedy signalizoval veľkú výhodu geografickej polohy v prospech Obišoviec.

Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila. Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, z priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004 stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu v mesiaci, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca. Titul Sanctuarium dioecesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1. októbra 2017.

(KMEC, Jozef: Pútnické miesto Obišovce. Diecézna svätyňa a jej milostivý obraz Panny Márie, vyd. Tonio s.r.o., Košice 2017)