Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od 29. apríla – do 5. mája 2019.

Bohoslužby

Od 1. mája pred sv. omšou v týždni májová pobožnosť a v nedeľu o 14:30 bude májová pobožnosť, slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť a o 17:30 adorácia za rodiny.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Florián, patrón hasičov a záchranárov

4. máj

To najdôležitejšie, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov je jeho charakter a odvaha. Svoj život obetoval preto, aby zachránil ďalších 40 spoločníkov – vojakov, ktorí sa stali kresťanmi. Jeho odvahu, vernosť svojmu presvedčeniu a altruizmus s nasadením a obetou vlastného života je to, čo robí sv. Floriána dôstojným patrónom hasičov a záchranárov.

Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florianus) je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom v Rakúsku, kde bolo po ňom pomenované aj mesto (Sankt Florian), taktiež v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku (Bologna), Poľsku (Krakov).

Narodil sa v Enns v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených  kresťanských legionárov v Lorchu . Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns. Nie je zistené, v akom veku bol popravený.

Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život.

Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, ktoré daroval mestu pápež Lucius III. Pre ne dal postaviť knieža Kazimír II. (Spravodlivý) baziliku zasvätenú sv. Floriánovi. Ostatky svätca sa nachádzajú aj v relikviári Svätovítskeho chrámu v Prahe. Kult patróna hasičov bol neskôr rozšírený po celej strednej Európe. Postavilo sa množstvo jeho sôch na ochranu pred požiarmi.

Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach Pred Floriánom v 15. storočí boli ochrancami pred ohňom sv. Agáta a sv. Vavrinec.

Povesť hovorí, že v ôsmom storočí zachránil Florián nemecké mesto Nurnberg pred požiarom. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a bol zachránený na príhovor svätca. Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník, alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev oslavuje jeho pamiatku 4. mája.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od 22. apríla – do 28. apríla 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  bude hodina milosrdenstva s korunkou.

Katechézy pre birmovancov v sobotu o 17:30 a v nedeľu o 15:45 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

HODINA MILOSRDENSTVA

“Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli je otvorené dokorán pre každú dušu (Denníček, 1572). Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet” (1320).

Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho umierania na kríži (tretia hodina popoludní), v ktorej – ako povedal – “sa dostalo milosti celému svetu: milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou” (1572). Túži, aby sa v tejto chvíli rozjímalo o jeho bolestnom umučení, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľuďom, aby zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo a pre zásluhy Kristovho umučenia prosili o potrebné milosti pre seba a celý svet, a zvlášť pre hriešnikov.

“Ak ti to dovolia povinnosti” – poúčal s. Faustínu -“snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu” (1572).

Je to hodina – ako prisľúbil Pán Ježiš – v ktorej “vyprosíš všetko pre seba a druhých (1572). Neodopriem nič duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie” (1320).

Modlitba v hodine milosrdenstva je úzko spojená s treťou hodinou popoludní, treba sa obrátiť na Pána Ježiša a v prosbách sa odvolávať na cenu a zásluhy jeho bolestného umučenia.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 15. apríla – do 21. apríla 2019.

Bohoslužby

Veľkonočná spoveď bude v pondelok od 15:00 do 17:30. Po skončení bude možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu (cca 17:45).

Utorok je deň modlitieb za biskupa a diecézu, od 17:00 adorácia  a ruženec.

Na Zelený Štvrtok bude kostol otvorený na poklonu do 20:30, na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu sobotu od 9:00 do 12:00, od 14:00 (poklona detí) do 18:30.

Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30, o 15:00 veľkonočné vešpery.

DUCHOVNÉ SLOVO

Paškál

(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná svieca.

Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.

Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.

Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).

Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.

Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.

Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988). U menších farností, ktoré na tom nie sú finančne práve dobre a ich paškál vyzerá ešte použiteľne, je bežné, že len upravia letopočet a veľkonočná vigília sa koná s rovnakou sviečkou aj niekoľkokrát.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 14. týždni od 8. apríla – do 14. apríla 2019.

Bohoslužby

V piatok o 17:30 pobožnosť krížovej cesty.

Chorých na veľkonočnú spoveď nahlásiť v sakristii. Bude v piatok pred Kvetnou nedeľou od 9:00.

Na Kvetnú nedeľu o 15:00 bude Pašiová hra detí.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zvyk zahaľovať kríže a obrazy

pred Piatou pôstnou nedeľou je predpísaný aj v misáli Pavla VI, ktorý sa používa dnes: Ak biskupská konferencia uzná za dobré, môže sa aj naďalej zachovávať zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole. Kríže zostanú zahalené až do konca Slávenia utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a obrazy až do začiatku Veľkonočnej vigílie. Ak je to možné, odnesú sa z kostola aj kríže. Tie, čo zostanú v kostole, mali by sa zahaliť.

Starobylý zvyk, zahaľovať kríže a obrazy pochádza asi spred deviateho storočia. Liturgista Polykarp Radó uvádza tri pravdepodobné dôvody vzniku zahaľovania kríža:

• prvým je, že v tejto dobe sa sústredí pozornosť na utrpenie a nie na smrť Pána a že zahalením kríža sa vyzdvihne jeho dôležitosť a tak sa pritiahne pozornosť na kríž, ktorý je vyvrcholením umučenia,
• druhým dôvodom môže byť história umenia, že v románskom slohu sa na kríži predstavoval Kristus ako Kráľ večnej slávy a v čase umučenia sa takýto obraz nezhodoval s pohľadom na trpiaceho Pánovho služobníka,
• tretím dôvodom môže byť súvislosť s niekdajšími „pôstnymi plátnami“, ktorými sa zakrýval oltár, lebo penitenti sa považovali za nehodných aby hľadeli na slávenie omše.

Toto veľké „pôstne plátno“ sa nazýva „velum famis“ a zakrýval sa ním celý oltár. Až neskôr sa zakrýval iba kríž a obrazy a sochy svätých.

Z liturgických predpisov je vidieť, že sú tu dve príležitosti zahaliť kríže. Buď sa zahaľujú už pred Piatou pôstnou nedeľou a to z rozhodnutia biskupskej konferencie (ako je to na Slovensku), alebo sa zahalia po večernej Omši na pamiatku Pánovej večere, ale toto už nezávisí od rozhodnutia Biskupskej konferencie. V každom prípade, kríže sa zahaliť majú a to bez ohľadu na osobné dojmy niektorých jednotlivých veriacich. Latinským výrazom „imagines“ sa označujú nie len obrazy, ale aj sochy. Mali by sa zahaľovať tiež. Nie vždy je to fyzicky možné, ale vo väčšine kostolov by to bolo možné a žiaľ nerobí sa tak.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 1. apríla – do 7. apríla 2019.

Bohoslužby

V piatok o 17:30 a v nedeľu o 14:30 bude pobožnosť krížovej cesty.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda od 16:00, piatok od 15:30. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc. Chorých na veľkonočnú spoveď nahlásiť v sakristii. Bude v piatok pred Kvetnou nedeľou. Pre ostatných veriacich bude spovedanie pred Veľkou nocou v pondelok po Kvetnej nedeli.

Milodary na kvety k Božiemu hrobu môžete vložiť do pokladničky na stĺpe.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Na krídlach anjelov

(pokračovanie)

Pravdivosť príbehu z Loreta potvrdzujú aj nálezy v stenách sanktuária. Pri skúmaní muriva Máriinho domčeka sa našlo päť krížov z červenej látky, ktoré boli znakmi križiakov, alebo rytierov niektorého z početných vojenských rádov, úlohou ktorých bolo ochraňovať dôležité pútnické miesta a relikvie v Palestíne. V murive sa našli i zvyšky škrupín pštrosích vajec. Aj to sa považuje za dôkaz palestínskeho pôvodu a znak, ktorý sa v tradičnej symbolike spája s tajomstvom Kristovej inkarnácie, čiže vtelenia Božieho Syna. Múry domčeka sú vybudované so zvláštnou štruktúrou. Dokázateľne ide o murárske umenie, ktoré nepochádza z loretského kultúrneho konceptu. Technické porovnanie Svätého domčeka v Lorete s jaskynkou pod novou Bazilikou v Nazarete ukázalo, že obe časti pôvodného domu vznikli v rovnakom čase. Majú rozmery, ktoré poukazujú na to, že pôvodne tvorili jeden celok a oddelené časti do seba presne zapadajú. Preukázalo sa, že kamene Máriinho domčeka v Lorete boli opracované tzv. nabatejským spôsobom, teda technikou, ktorá bola rozšírená v Galilei v čase Pána Ježiša. Obrovský záujem odborníkov vzbudili nápisy, grafity na stenách loretského domu. Experti poukazujú na ich židokresťanský obsah a na veľkú podobnosť s nápismi nájdenými na zvyškoch toho istého domu v Nazarete.

Stena loretského domčeka, pri ktorej stojí oltár a figúrka Čiernej Madony, nie je originálna. Východná časť príbytku bola totiž na pôvodnom mieste napojená na vytesanú jaskyňu. Tri originálne steny, ktoré sú vysoké takmer tri metre, naozaj nemajú základy. Postavené boli na antickej ceste. Dnes sú sčasti omurované červenými tehlami, ktoré pochádzajú z okolia Loreta a samozrejme, nie sú pôvodné. Dostali sa tam v roku 1536, keď bolo toto miesto upravené pre potreby kultu. Ďalším zásahom do pôvodnej podoby bolo vyhotovenie freskovej výzdoby, ktorá sa dnes zachovala už iba fragmentárne.

Z vonkajšej strany je Máriin domček obložený mramorom. Obloženie inicioval pápež Július II. okolo roku 1507. V roku 1509 nakreslil slávny Donato Bramante jeho návrh. Následne ho realizovali renomovaní talianski renesanční umelci.

Pôvodná Čierna Madona z Loreta pochádzala zo 14. storočia (zničil ju požiar v roku 1921). Loretánska Madona je „Čiernou Madonou“. Mnohí ľudia si myslia, že je vyhotovená z ebenového dreva. Nie je to však pravda. Vytesali ju z libanonského cédra. Drevo libanonského cédra má symbolický mariologický význam. Cédre v Libanone produkujú zvláštnu živicu, ktorá obsahuje látky s repelentnými účinkami. Ich drevo netrpí napadnutia drevokazným hmyzom. Je ideálnym materiálom na vytvorenie podoby Nepoškvrnenej Panny plnej milosti, celej krásnej, nedotknutej hriechom. Céder nemá čierne drevo. Mária je zvonka čierna, vo vnútri biela.

Stredovekých teológov doslovný význam biblických textov príliš nezaujímal. Prednosť mal spirituálny výklad, ktorý vnímal biblický text ako alegorickú reč slúžiacu k mravnému poučeniu veriacich a cestu k mystickej kontemplácii tajomstva Boha. Jeden z najvplyvnejších autorít stredoveku, cistercitský mních Bernard z Clairvoix, vo svojom komentári na knihu Veľpieseň rozoznáva v čiernej snúbenici obraz svätcov, ktorí vynikajú poníženým a opovrhnutiahodným zovňajškom, často zanedbaným, vo vnútri ale ukrývajú žiarivú Pánovu tvár, lebo sú v stále väčšej sláve premieňaní na jeho obraz. Svätci sú podľa Bernarda navonok čiernymi, vnútorne ale žiaria bielobou. (https://www.kolbeweb.sk/single-post/Loreto)