Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 1. týždni od 31. decembra – do 6. januára 2018.

Bohoslužby

Na Silvestra po sv. omši poďakovanie na konci občianskeho roka, od 23:45 do polnoci adorácia.

Koledovanie Dobrej noviny bude 2. januára.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00 hod.

V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

V nedeľu po druhej sv. omši bude požehnanie trojkráľovej vody.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nový rok

Staroveký rímsky kalendár mal len desať mesiacov a začínal 1. marca, čo sa odráža v anglických názvoch niektorých mesiacov, ktoré pochádzajú z latinčiny: septembra (september – siedmy), október (october – ôsmy), november (november – deviaty), december ( december – desiaty). Okolo roku 713 pr. N. L. Boli, podľa tradície kráľom Numou Pompilio, k mesiacom v roku pridané január (Januarius) a február (Februarius) spoločne s doplnkovým mesiacom Intercalarisom. Rok použitý v datovaní bol konzulárnym rokom, ktorý začínal dňom, kedy konzuli prvýkrát vstupovali do svojho úradu – 15. marcom, ale v roku 191 pr. Kr. bol začiatok roka presunutý na 1. január. V roku 45 pr. Kr. Julius Caesar zaviedol juliánsky kalendár a bol vypustený mesiac Intercalaris; 1. január však bol naďalej prvým dňom nového roka. Tento deň potom ako prvý deň roka uznávali aj raní kresťania. Predstavitelia cirkvi však mali k uvedenému dátumu výhradu, pretože nemalo žiadny vzťah ku kresťanstvu a navyše sa v daný deň konali bujaré slávnosti. Koncil v Tours roku 567 dokonca vyhlásil začiatok roka 1. januára za omyl a hrozil tým, ktorí sa ho budú držať exkomunikáciou. Keďže sa však tento zvyk cez niekoľkoraké zákazy pápežov nepodarilo vykoreniť, snažila sa cirkev tomuto dňu dať náboženský význam. Tým sa stal sviatok Obrezania Pána (Circumcisio Domini). Do stanovenia začiatku roka na 1. január pápežom Inocentom XII. roka 1691 bol však vo veľkej časti Európy za začiatok roka považovaný tiež 6. január. V stredovekej Európe však boli ako začiatok roka používaných aj mnoho iných cirkevných sviatkov rímskokatolíckej cirkvi. Vo vianočnom datovacom systéme nový rok začínal 25. decembra. Tento začiatok roka bol používaný v Nemecku a Anglicku do 13. storočia a v Španielsku v priebehu 14. až 16. storočia. V Holandsku a vo Flámsku bol používaný v 11. a 12. storočí, bol tu však postupne vytláčaný veľkonočným štýlom. Od franského obdobia bol tiež používaný v rímskonemeckej ríši a tiež v Škandinávii. V datovacím systéme od zvestovania bol začiatok roku situovaný na 25. marec, sviatok zvestovanie. Tento systém, zavedený Dionysiom Exiguom roku 525, bol používaný v stredoveku v mnohých častiach Európy. Vo veľkonočnom datovacom systéme začínal nový rok veľkonočnou sobotou (alebo niekedy na Veľký piatok). Tento systém sa používal od 11. do 16. storočia vo Francúzsku. Nevýhodou tohto systému bolo, že veľká noc je pohyblivý sviatok, a tak sa stávalo, že sa rovnaký dátum mohlo vyskytnúť dvakrát v jednom roku; dva výskyty jedného dáta sa od seba odlišovali označením “pred Veľkou nocou” a “po Veľkej noci”. Pri obriezkovom datovacom systéme je nový rok prisúdený 1. januáru, sviatku Obrezania Pána. Tento deň bol už pred rokom 700 v Ríme oslavovaný ako Mariánska spomienková slávnosť: Natale Sanctae Mariae. Prevzatím byzantského sviatku Zvestovania Panny Márie (25. marca) a Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) stratil tento sviatok na význame a do popredia opäť vstúpil koniec vianočnej oktávy. Zhruba od 13. až 14. storočia tak bol 1. január oslavovaný katolíckou cirkvou ako sviatok Obrezania Pána a koniec vianočnej oktávy. Druhý vatikánsky koncil v roku 1962 sviatok Obrezania zrušil a reforma z roku 1969 vrátila na tento deň sviatok Bohorodičky P. Márie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od 24. decembra – do 30. decembra 2018.

Bohoslužby

Pri vigílnej sv. omši v pondelok bude požehnanie betlehemov.

Na Božie narodenie bude o 15:00 jasličková pobožnosť.

Vo štvrtok pri sv. omši bude požehnanie vína.

V piatok pri sv. omši bude adorácia za ochranu nenarodených.

Záujem o požehnanie domov nahláste v sakristii.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov a o 14:30 pobožnosť.

DUCHOVNÉ OZNAMY

Narodenie Pána

Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť – po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili – ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu – v maštali neďaleko Betlehema.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od 17. decembra – do 23. decembra 2018.

Bohoslužby

V týždni predvianočný deviatnik po večernej sv. omši.

Chorých na spovedanie pred Vianocami  zahláste v sakristii.  Spovedanie chorých v piatok od 8:00 hod.

Vianočná spoveď bude v stredu od 15:00 do 17:30, o 17:45 sv. prijímanie  a predvianočný deviatnik.

V nedeľu stretnutie  prvoprijímajúcich a rodičov nebude (deviatnik), až na nedeľu Sv. rodiny.

V nedeľu pobožnosť nebude.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Kto dá prístrešie Sv. Rodine?

Základné údaje o deviatniku

Lukášovo evanjelium v správe o Ježišovom narodení hovorí o tom, ako Jozef s Pannou Máriou išli z Nazareta na súpis ľudu do Betlehema. Keďže nebolo pre nich miesta v betlehemskej hospode, ktorá slúžila ako prístrešie pre pocestných, museli si hľadať útulok inde. Hoci pohostinstvo patrilo k náboženským povinnostiam Izraelitov, predsa nedostali ubytovanie u ľudí. Uchýlili sa do jaskyne, kde Panna Mária dala svetu Ježiša. Táto udalosť podnietila vznik ľudovej adventnej pobožnosti – hľadanie prístrešia pre Svätú rodinu. Ľudia po deväť večerov pred Vianocami (začína sa 15. decembra a končí sa 23. decembra) putovali s obrazom Svätej rodiny z domu do domu ako hľadajúci prístrešie a spoločnou modlitbou sa pripravovali na dôstojné oslávenie Ježišovho narodenia. Ako adventné obdobie i táto pobožnosť má mariánsky charakter.

Pobožnosť má formu deviatnika. Deväťdňová pobožnosť má tiež základ vo Svätom písme. Skutky apoštolov zachovali správu o tom, že Ježišovi učeníci s Pannou Máriou zotrvávali na modlitbách po deväť dní od Ježišovho nanebovstúpenia až po Turíce a tak vyprosovali dar Ducha Svätého. Deviatnik je aj odpoveďou na výzvy Svätého písma k vytrvalej modlitbe.

Pri tejto pobožnosti sa vytvára spoločenstvo veriacich. A tak pobožnosť je odpoveďou na Ježišovu požiadavku spoločnej modlitby: “Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.”

Vo vydavateľstve Posla Božského Srdca Ježišovho roku 1931 vyšla brožúra pod názvom Kto dá prístrešie preblahoslavenej Panne Márii? Táto pobožnosť sa dodnes koná v niektorých mestách a obciach na Slovensku. Na žiadosť veriacich bol vo Vydavateľstve Dobrá kniha Trnava v roku 2006 vydaný deviatnik v moderne upravenej podobe.

Cieľ pobožnosti

Cieľom tejto pobožnosti je:

1. Dať duchovnú vynáhradu za odmietnutie a urážky Svätej rodiny, ktoré sa jej dostali a dostávajú.
2. Osobitne preukázať lásku a úctu Panne Márii ako Ježišovej Matke a našej duchovnej Matke – prostrednici všetkých milostí.
3. Pripraviť sa na dôstojné slávenie Vianoc – osobitne vyprosiť si milosť pre duchovný zrod Ježiša, jeho lásky a pokoja v rodinách.

Ako si uctiť Svätú rodinu  v deň jej ubytovania v domácnosti?

Rodina (osoba), u ktorej je ubytovaný obraz, má si uctiť Svätú rodinu takto:

1. Očistiť a skrášliť si dom a izbu na prijatie Svätej rodiny ako na prijatie nejakej návštevy.
2. Pristúpiť podľa možností k vianočnej svätej spovedi a svätému prijímaniu.
3. Preukazovať osobitnú úctu Svätej rodine po celý deň.
4. Pozdraviť častejšie cez deň Pannu Máriu a svätého Jozefa nejakou strelnou modlitbou. Napríklad pohľadom na obraz s prosbou: „Ukáž nám Ježiša, požehnaný plod tvojho života“.
5. Znášať trpezlivo a spokojne všetky utrpenia a urážky tak ako Panna Mária na ceste Betlehemom.
6. Obdarovať chudobnú rodinu. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. „ (Mt 25, 40)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 10. decembra – do 16. decembra 2018.

Bohoslužby

Streda, piatok a sobota sú zimné kántrové dni. Ich obsahom je príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete. V stredu bude na úvod sv. omše kajúcna pobožnosť.

V sobotu o 17:30 katechéza pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu je deň modlitieb za biskupa a diecézu.

Chorých na spovedanie pred Vianocami nahláste v sakristii.

DUCHOVNÉ SLOVO

Betlehemské svetlo

Betlehemské svetlo je plamienok zapaľovaný každoročne pred Vianocami v betlehemskej jaskyni, kde sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Plameň betlehemského svetla roznášajú skauti do miest a obcí po celej Európe a tiež do niekoľkých amerických krajín. Väčšinou býva najskôr letecky dopravený do Viedne, odkiaľ sa ďalej šíri väčšinou po železnici.

Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali časť Malej Ázie v ktorej sa narodil a zomrel Ježiš Kristus a znemožnili kresťanom navštevovať tieto posvätné miesta. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacke výpravy do Palestíny. Oslobodili v najprv Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil a taktiež Jeruzalem, kde zomrel. Križiaci uskutočnili celkovo 8 výprav, no len jednej sa podarilo dostať až do Jeruzalemu. Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že ak sa vráti, prinesie do svojho rodného mesta Florencie plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Máloktorí mu však vtedy verili, lebo z križiackych výprav sa vrátil len málokto. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami roku 1099 dorazili otrhaní mládenci do Florencie, na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.

Novodobá história Betlehemského svetla začala v roku 1986. Betlehemské svetlo je projekt rakúskej verejnoprávnej televízie ORF. Akcia vznikla ako podporná aktivita vianočnej zbierky, ktorú televízia organizovala pre postihnuté deti. Táto televízia sa totiž snažila nejakým zaujímavým spôsobom ozvláštniť program týchto akcií. Potom dostali jej členovia tento nápad Betlehemského svetla. Pred Vianocami poslali do Betlehemu lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a lietadlom ho prinieslo späť do Linzu. Tam sa ho ujali miestni skauti, ktorí ho začali roznášať do ostatných častí Rakúska. Po roku 1989, keď padli totalitné režimy v Európe, sa tento zvyk rozšíril aj do ostatných krajín susediacich s Rakúskom, vrátane Slovenska, na ktorom roznášajú skauti svetielko už od roku 1990.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 49. týždni od 3. decembra – do 9. decembra 2018.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 17:30 bude adorácia za rodiny.

V nedeľu  po druhej sv. omši bude stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu od 15:00 stretnutie birmovancov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

O rorátoch

Pre advent typickým, dnes po dlhých rokoch zabudnutia postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Pôvod rorátnych omší môžeme hľadať v dobe vlády Karla IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa pripojila tradícia liturgického spevu.

Roráty sa zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru onoho času očakávania. Rorátne sv. omše sa slávia každý deň adventu okrem nedele a prikázaného sviatku 8. decembra. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár sv. omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho. V prvých slovách rorátnej svätej omše týchto dní je tajomstvo Adventu ba celej ľudskej existencie zhrnuté do dvoch veršov. Postačí jediný okamih pozornosti, aby tieto slová prenikli nielen do ucha, ale aj do duše:

Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum:

aperiatur terra, et germinet Salvatorem

Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého;

Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45,8)

Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri Poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.