Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 40. týždni od 1. októbra – do 7. októbra 2018.

Bohoslužby

Ružencové pobožnosti budú polhodinu pred sv. omšou. V nedeľu v rámci popoludňajšej pobožnosti.

V piatok  od  16:30 adorácia k úcte Božského Srdca (do 17:30), v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Spovedanie pred prvým piatkom:

V stredu a piatok od 16:00hod.

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Ružencová Panna Mária

7. október

Modlitba ruženca má podľa tradície pôvod na prelome 12. a 13. storočia. Hovorí sa, že jej autorom a šíriteľom bol sv. Dominik, ktorý zomrel v r. 1221. V jeho diele ďalej pokračoval a aj dodnes pokračuje Rád kazateľov (dominikáni), ktorý založil tiež sv. Dominik. U nás na Slovensku sa napríklad starajú o tzv. ružencové bratstvá, ktoré jestvujú v mnohých farnostiach a ich cieľom je modliť sa ruženec. Iné domnienky zase hovoria, že ruženec jestvoval už pred sv. Dominikom.

Ruženec patrí medzi najrozšírenejšie modlitby vo svete katolíckej Cirkvi. Pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má svoje pomenovanie podľa tajomstiev, ktoré nám sprostredkúva: radostný ruženec (udalosti Ježišovho detstva), ruženec svetla (Ježišovo účinkovanie), bolestný ruženec (Ježišovo umučenie) a slávnostný ruženec (zmŕtvychvstanie). Každá z týchto častí má päť desiatkov. Každý desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu a Ó, Ježišu. Modlitbu Pána (Otče náš) nám dal Ježiš, Boží Syn. Modlitba Zdravas Mária sa modlí desať krát za sebou (odtiaľ pomenovanie desiatok). Táto modlitba sa skladá z pozdravu, ktorým anjel Gabrieloslovil Pannu Máriu pri zvestovaní, a zo slov sv. Alžbety, ktorou privítala Pannu Máriu, keď prišla k nej na návštevu. Sláva Otcu je krátka chvála Najsvätejšej Trojice. Posledná modlitba desiatku je Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Je to modlitba, ktorú dala Panna Mária pri svojom zjavení trom fatimským pastierikom. Okrem toho každý desiatok má svoje vlastné tajomstvo, nad ktorým počas recitovania Zdravas Mária rozjímame. Pôvod sviatku Ružencovej Panny Márie treba hľadať v 16. storočí. Vtedy ohrozovali Európu mohamedánski Turci. Rozhodujúca bitka sa odohrala 7. októbra 1571 na mori pri Lepante. Katolícke vojsko pod vedením Dona Juana d`Austria odvrátilo útok divých a odhodlaných Turkov. Vtedajší pápež sv. Pius V. vyzýval celý katolícky svet na modlitby ruženca. Sám sa spolu s kardinálmi a Božím ľudom zhromaždili v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde sa spolu modlili za víťazstvo. Neskôr počas dňa pápež zrazu vstal a vyzval všetkých, aby sa poďakovali za víťazstvo. Správa o víťazstve prišla, samozrejme, až neskôr. Vtedy sa rozozvučali zvony v Ríme na poďakovanie za odvrátenie nebezpečenstva. Pápež nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na Pannu Máriu Ružencovú.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 39. týždni od 24. septembra – do 30. septembra 2018.

Bohoslužby

Prihlášky na prípravu ku 1. sv. prijímaniu odovzdajte do 7. októbra. Katechézy pre deti a rodičov začnú 14. októbra.

DUCHOVNÉ SLOVO

Anjeli strážcovia

 „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Žalm 91,10–12)

Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Významnou knihou Biblie pre spoznanie anjelov a ich činnosti je Kniha Tobiáš.

Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra.

Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery; tieto bytosti sú vždy prítomní pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny. Bdie nad nami a pomáha nám prekonať všetky ťažkosti a diablove nástrahy.

V Zjavení sv. apoštola Jána (Apokalypsa) Boh prikazuje Jánovi, aby napísal každej zo siedmich cirkví list, pričom ich má adresovať ich anjelom, teda anjelom cirkví efezskej, smyrnianskej, pergamskej, tyatirskej, sardskej, filadelfskej a laodicejskej. (Zjv 2,1-3,22)

 „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!… A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,26-27)

Táto veta neznamená, že prví z ľudského rodu mali takú istú fyzickú prirodzenosť ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrieť. Adam a Eva neboli stvorení ako nesmrteľní, len ich duša mala žiť večne. Prehrešili sa, a tak celá ľudská rasa hreší s nimi a musí zomrieť.

Žalm 8 oslavuje Božie stvorenia. Píše sa tu, že ľudská prirodzenosť je nižšia ako anjelská:

„…čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil…“ (Ž 8,5-6)

Nový zákon tiež potvrdzuje túto pasáž. Hovorí, že ľudia – zahŕňajúc aj Ježiša Krista – boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž. Po smrti a vzkriesení však dostal slávu a česť, ktorá mu patrila, ako sám povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 38. týždni od 17. septembra – do 23. septembra 2018.

Bohoslužby

Streda, piatok a sobota sú jesenné kántrové dni. Poďakovanie za úrodu a požehnanie plodov bude v stredu pri sv. omši.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Michal, archanjel

Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov. Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi. Meno sv. Michala sa niekoľko krát spomína v Biblii. Prvýkrát je to v Knihe proroka Daniela v 10. kapitole, v 13. a 21. verši, keď sa Danielovi zjavil anjel a okrem iného mu povedal: „knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc… A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.“ Druhýkrát sa spomína tiež v Knihe Danielovej, v 12. kapitole: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Sv. apoštol Júda ho tiež spomína v 9. verši svojho listu: „Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: ‘Nech ťa Pán potrestá.‘“ Je to narážka na starú židovskú tradíciu dialógu medzi archanjelom Michalom a satanom o Mojžišovo telo, ktorá sa nachádza v apokryfnom spise Nanebovzatie Mojžiša. Podľa nej archanjel Michal ukryl Mojžišov hrob. Satan ho odhalil a chcel zviesť židovský národ na hriech tým, že by sa Mojžišovi začali klaňať ako svojmu hrdinovi. Podľa ďalšieho apokryfného spisu Zjavenie Mojžiša sv. Michal takisto strážil telo prvej ženy Evy. Po štvrtý a poslednýkrát sa meno sv. Michala spomína v Knihe Zjavenia apoštola Jána (Apokalypse) 12,7: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“ Sv. Ján hovorí o konci sveta, no spomína pritom aj začiatok čias.

V Biblii existujú zmienky o pôsobení anjelov aj v iných situáciách: cherubín, strážiaci bránu do raja (Gn 3,24); anjel, cez ktorého dal Boh ľuďom Desatoro; anjel, ktorý sa postavil proti Balaámovi (Nm 22,22); anjel, ktorý bojoval proti Sennacheribovej armáde (2 Kr 19,35). Podľa cirkevných otcov v týchto prípadoch išlo tiež o archanjela Michala, hoci jeho meno sa výslovne nespomína.

Jeho postavenie medzi anjelmi uvádzajú cirkevní učenci rôzne. Grécki otcovia (sv. Bazil a ostatní) hovoria, že Michal je najvyšší spomedzi všetkých anjelov, iní (sv. Bonaventúra), že je najvyšším spomedzi serafínov (prvého z deviatich anjelských chórov). Sv. Tomáš Akvinský vo svojej Summe uvádza, že je hlavným z posledného chóru, chóru anjelov. Rímska liturgia nasleduje gréckych otcov, sv. Michala nazýva „Princeps militiae coelestis quem honorificant angelorum cives“ (vodca nebeských vojsk, ktorého si ctia zástupy anjelov).

Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. archanjelov Gabriela a Rafaela.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 10. septembra – do 16. septembra 2018.

Bohoslužby

V sobotu o 17:00 adorácia za rodiny.

Rímskokatolícka Cirkev biskupstvo Rožňava a miestne farnosti  Vás pri príležitosti 15. Výročia pastoračnej návštevy sv. Jána Pavla II. pozývajú sláviť sv. omšu počas Kňazského dňa 12.9. 2018 o 10:00 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ktorú bude celebrovať J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik. Ďakovná sv. omša bude slávená 13. Septembra 2018 pri pamätníku sv. Otca Jána Pavla II. pod Rákošom v Rožňave.

Program slávnosti:

16:15 modlitba sv. Ruženca

17:00 slávnostná sv. omša, celebruje J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik

DUCHOVNÉ SLOVO

Povýšenie svätého Kríža

V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 3. septembra – do 9. septembra 2018.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 o zvyčajnom poradí ulíc.

Ostatní veriaci utorok a piatok od 16:00 hod.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Blahorečenie – Svätorečenie

Blahorečenie a svätorečenie nejakej osoby najvyššou cirkevnou autoritou Svätým Otcom sa uskutočňuje vyhlásením, že táto osoba bola po svojej smrti spasená. Znamená to, že dosiahla cieľ, ktorý je nádejou pre nás ostatných, čo ešte žijeme na tejto zemi. Blahorečenie vždy predchádza svätorečeniu, čiže tí, ktorých si uctievame ako svätých, boli po svojej smrti najskôr vyhlásení za blahoslavených.

Blahorečiť znamená povoliť verejné uctievanie osoby, ktorá zomrela v povesti svätosti. Pred samým aktom blahorečenia sa vykonáva procedúra riadená normami, ktoré na tento účel vydal Svätý Otec a Kongregácia pre kauzy svätých. Ide v nej o skúmanie života a diela osoby a o dokazovanie jej mučeníckej smrti alebo hrdinského stupňa čností. Dokazovanie sa deje v dvoch fázach:

1. najprv sa zhromaždia všetky dostupné materiály, ktoré pozostávajú zo spisov a svedectiev o živote na území diecézy, kde osoba zomrela. Táto fáza má názov diecézna fáza procesu blahorečenia;
2. potom nasleduje odoslanie zhromaždených materiálov na Kongregáciu pre kauzy svätých, kde prebehne druhá, tzv. rímska fáza skúmania.

Po jej skončení, ak sa dokáže mučenícka smrť osoby alebo veľmi vysoký stupeň čnostného života, tzv. hrdinský stupeň čnosti, Svätý Otec vyhlási osobu za blahoslavenú. Od vydania rozhodnutia Kongregácie pre kauzy svätých, ktorým sa dovoľuje začať diecéznu fázu skúmania života osoby, dostane kandidát na blahorečenie titul „Boží služobník“.

Osobitný proces ďalšieho skúmania života a predovšetkým dokazovania prítomnosti zázraku, ktorý sa stal na príhovor blahoslavného, je cestou k vyhláseniu človeka za svätého.

Rozdiel medzi blahorečením a svätorečením možno vidieť najmä v tom, že blahorečením Svätý Otec povoľuje verejnú úctu k blahoslavenému v konkrétnej diecéze, inštitúte zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života, zatiaľ čo pri svätorečení ide o nariadenie verejného uctievania svätca pre celú Cirkev.

KN 43/2010