Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 27. augusta – do 2. septembra 2018.

Bohoslužby

Fatimská pobožnosť bude v sobotu o 16:15 hod.

Organizačné pokyny pre účastníkov blahorečenia Anny Kolesárovej, ktorá sa uskutoční v sobotu 1. septembra 2018 o 10.00 hod. v Košiciach na štadióne TJ Lokomotíva, Čermeľská cesta 1.

Parkovanie

• ak prídete objednaným autobusom a boli ste riadne zaregistrovaní, poslali sme vám parkovaciu kartu pre vstup na záchytné parkovisko (OPTIMA, HYPERTESCO)
• ak ste v registrácii uviedli, že prídete autom, toto parkovisko je určené aj pre vás a to do naplnenia kapacity, bez parkovacej karty – podľa pokynov usporiadateľov
• informácie o parkovaní bude možné počúvať aj cez Rádio Lumen na frekvencii 94,4 MHz, ktoré bude pravidelne informovať o napĺňaní záchytných parkovísk a o dopravnej situácii, keďže niektoré ulice budú uzavreté, prípadne s obmedzenou premávkou.

Kyvadlová doprava

• bude premávať nepretržite v čase od 6:00 hod. počas celého dňa zo záchytných parkovísk ako aj zo železničnej stanice priamo ku štadiónu TJ Lokomotíva Košice  od Hypermarket Tesco –autobusy, od OC Optima a Staničného námestia – električky, ktoré budú riadne označené a bezplatné  kyvadlová doprava bude premávať aj zo štadióna naspäť na záchytne parkoviska a na železničnú stanicu (podľa potreby cca do 17:00).

Otvorenie brán štadióna

• Štadión TJ Lokomotívy bude otvorený od 6:00 hod.  prosíme, aby ste zaujali miesta na štadióne v dostatočnom predstihu, najneskôr do 9:00 hod.
• vstup na štadión je BEZPLATNÝ a VOĽNÝ!

Lístky na sedenie

• vzhľadom na jestvujúcu kapacitu tribún štadióna, lístky na sedenie boli rozdelené podľa kľúča rovnomerným dielom sú určené pre starých a chorých, ostatní nech záujmu miesto na zelenej ploche (odporúčame si doniesť skladacie stoličky, prípadne karimatky alebo podsedák).

Zobrať so sebou

• osobné doklady (občiansky preukaz a kartu poistenca), lieky, fľašu s vodou (bude možnosť zakúpenia si nápojov a občerstvenia aj priamo v areáli štadióna, taktiež bude umiestnená cisterna s pitnou vodou), pokrývku hlavy (hlavne pre deti), v prípade nepriaznivého počasia pršiplášť.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 20. augusta – do 26. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Panna Mária Kráľovná

22. august

Pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o mariánskej úcte o tomto sviatku hovorí: “Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predlženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka.” (Marialis cultus č. 6)

Sviatok Panny Márie Kráľovnej je novšieho dáta. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Pius XII. na konci Mariánskeho roku 1954 (sto rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí P. Márie) encyklikou “Ad caeli Reginam” z 11. októbra 1954. Avšak úcta Panny Márie ako Kráľovnej siaha hlboko do prvého tisícročia. Zreteľne ju takto oslavovali východní teológovia a cirkevní učitelia sv. Andrej z Kréty (660-740), carihradský patriarcha Germán (+733) a sv. Ján Damaský (650-750).

V jednej homílii o Nanebovzatí (“usnutí Bohorodičky”) sv. Andrej Krétsky hovorí: “Kráľovná všetkých veriacich národov (t. j. Cirkev) vedie dnes víťazoslávne s kráľovskou veľkoleposťou Kráľovnú ľudského pokolenia do nebeského kráľovského sídla, ktoré ju prijíma pred tvárou Kráľa všetkého, t. j. Boha.” Sv. Ján Damaský poukazuje na dôvod tejto výsady; je ním Božie materstvo. “So všetkou spravodlivosťou a patričnosťou je Božou Matkou a Kráľovnou všetkého tá, ktorá bola služobníčkou a matkou Stvoriteľa.” A v homílii Nanebovzatia hovorí: “Boh ťa spas, Pani, ktorá si materskou vážnosťou získala moc nad Kráľom všetkého.”

Neskôr sa úcta k Panne Márii ako Kráľovnej ujala aj na Západe. V kňazskom breviári na tento sviatok je ako druhé čítanie úryvok z homílie svätého biskupa Amadea (Amedea) Lausanského, ktorý žil v 11. storočí. Biskup Amadeus hovorí: “Patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve. Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva, a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti a zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske…”

Pápež Pius XII. v r. 1954 stanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Pritom nariadil, aby sa v ten deň každoročne konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sám sviatok Nepoškvrneného Srdca P. Márie určil už desať rokov predtým – 4. mája 1944 – na oktávu sviatku Nanebovzatia, t. j. na 22. augusta. Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu však jestvovala už od r. 1648 na podnet sv. Jána Eudesa. Liturgické texty tejto úcty dosiahli cirkevné odobrenie v r. 1668. Osobitný sviatok zaviedol pápež Pius VII. (1800-1823).

Liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile zmenila dátum slávenia obidvoch sviatkov: ľubovoľná liturgická spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pripadá na sobotu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kým spomienka Panny Márie Kráľovnej sa slávi týždeň po sviatku (liturgickej slávnosti) Nanebovzatia Panny Márie, t. j. 22. augusta.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 13. augusta – do 19. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu bude po druhej sv. omši farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nanebovzatie Panny Márie

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 6. augusta – do 12. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Vavrinec

Vavrinec bol v čase Sixtovho pontifikátu sv. Sixta II.hlavným rímskym diakonom a zomrel mučeníckou smrťou štyri dni po svojom biskupovi. Bolo to 10. augusta 258. Pochovali ho pri Tiburtínskej ceste. To je vlastne všetko, čo o ňom môžeme s určitosťou povedať. Zachovali sa síce veľmi staré podrobné správy o jeho mučeníctve, ale sú popretkávané legendárnymi prvkami. Preto historickí kritici sú voči nim zdržanliví. Niektorí z nich sa odvolávajú na dekrét cisára Valeriána, podľa ktorého biskupi, kňazi a diakoni mali byť bez súdu a bez prieťahov sťatí mečom. Staré životopisy však hovoria, že diakona Vavrinca vyšetrovali, mučili a nakoniec upálili na žeravom rošte.

Keby však Vavrinca boli jednoducho sťali ako jeho biskupa Sixta a šiestich spoludiakonov, vtedy by sa nedala vysvetliť súhlasná zmienka najstarších historických prameňov o mučení ohňom a ostala by nevysvetliteľná aj mimoriadna úcta sv. Vavrinca v Ríme a v celej Cirkvi.

O Vavrincovom mučení ohňom hovorí vo 4. storočí a začiatkom 5. storočia pápež sv. Damazus, sv. Ambróz Milánsky, starokresťanský básnik Prudencius, sv. Augustín, sv. Maximus Turínsky a sv. Chryzológ. Po triezvom posúdení údajov, ktoré podávajú najstaršie správy, si možno zrekonštruovať jadro celého príbehu takto:

Vavrinec ako hlavný diakon mal okrem iného zodpovednosť za hmotný majetok a charitatívnu činnosť rímskej Cirkvi. Keď sa Valeriánovo prenasledovanie duchovenstva zostrilo, prípadne keď sa dozvedel o zabití svojho biskupa – pápeža Kalixta a ostatných diakonov, uvedomil si, že aj jeho stihne v krátkom čase ten istý osud a že všetko cirkevné imanie pripadne do rúk prenasledovateľov. Vtedy chytro rozdal všetky cirkevné peniaze a cennosti chudobným. Tým predbehol cisárskych úradníkov, ktorí sa nádejali, že pri jeho uväznení budú môcť obohatiť cisársku pokladnicu. Preto, keď sa ho zmocnili, hneď ho žiadali, aby im vydal cirkevné poklady. Vavrinec vtedy ukázal na zhromaždených chudobných a vyhlásil, že sú to poklady Cirkvi. Rozzúrený cisársky zmocnenec dal statočného diakona mučiť až po pomalé upálenie na kovovom rošte. Vavrinec zniesol túto ukrutnú smrť s obdivuhodne hrdinským pokojom. Životopisci uvádzajú, že pri tom i žartoval a modlil sa za Rím.

Jeho mučeníctvo vyvolalo medzi kresťanmi mimoriadnu ozvenu, takže liturgické slávenie jeho pamiatky bolo v poradí slávnostnosti hneď za sviatkom sv. Petra a Pavla. Pred jeho sviatkom sa slávila vigília a ôsmy deň po jeho sviatku oktáva. Jeho meno bolo zaradené do omšového kánona. Vavrincovo významné miesto v starej liturgii rešpektovala aj nová liturgická reforma, ktorá svätí jeho deň ako liturgický sviatok.

Prvý kostol zasvätený sv. Vavrincovi dal postaviť už cisár Konštantín Veľký (zomr. 337), a to neďaleko svätcovho hrobu. Priamo nad hrobom dal postaviť ďalšiu baziliku pápež Pelagius II. v 6. storočí. Približne na jej mieste stojí terajšia bazilika S. Lorenzo fuori le mura (Sv. Vavrinec za hradbami), ktorú dal postaviť pápež Honorius III. v 13. storočí..

ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.