Farnosť Poproč

Rímskokatolícka cirkev, farnosť  Smolník Vás pozýva na Diecéznu púť k Snežnej Panne Márii v Úhornej.

PROGRAM:

Sobota 4.8.2018:

15:00 – príchod pútnikov a vysluhovanie sviatosti zmierenia

16:30 – úvodná sv. omša Fatimskej soboty (Mons. Miloš Gazdík, generálny vikár)

18:15 – vyloženie Sviatosti Oltárnej a tichá adorácia

20:00 – katechéza o Desatoro Božích prikázaniach (vdp. Leonard Pawlak)

20:30 – modlitba chvál spojená s Eucharistickým požehnaním (vdp. Jozef Fričovský)

22:00 – svätá omša (vdp. Tomáš Székely)

23:30 – krížová cesta pre zastaveniach (vdp. Martin Pavúk)

01:00 – vyloženie Sviatosti Oltárnej (do 06:00 hod.)

Nedeľa 5.8.2018:

06:30 – svätá omša v nemeckom jazyku (vdp. Peter Tirpák)

07:30 – svätá omša v maďarskom jazyku (Mons. Richard Vojta)

08:30 – modlitba Radostného ruženca (vdp. Rastislav Adamko)

10:00 – SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA (Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup)

Počas celej púte bude možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 30. júla – do 5. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza. Zmyslom katechéz je poskytnúť   hlavne birmovancom  niečo viac z histórie viery. Pravda je však taká, že väčšinu poslucháčov tvoria dospelí a starší veriaci. Škoda…

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca. V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Spoveď pred prvým piatkom:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod. vo zvyčajnom poradí ulíc.

Ostatní veriaci v stredu a piatok od 16:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Porciunkula

Sv. František vo svojej mimoriadnej láske k najsvätejšej Panne osobitnú starostlivosť venoval kostolíku, ktorý je známy pod menom „Svätej Márie Anjelskej” alebo „Porciunkula“. Tam položil šťastný základ rádu Menších bratov, tam tiež pripravil počiatok rádu Klarisiek a tam tiež šťastne zakončil svoju pozemskú púť. Ako sa zachovalo ústnym podaním, v tomto kostolíku náš svätý otec František dostal tie preslávne odpustky, ktoré pápeži potvrdili a rozšírili ich na mnohé ďalšie kostoly. Pre taký veľký počet preukázaných dobrodení Cirkev povolila liturgiou sláviť dnešný deň, ktorý je výročným dňom posvätenia tohto kostolíka.

František totiž napriek tomu, že vedel, ako sa po celom svete buduje nebeské kráľovstvo, a veril, že Božím vyvoleným sa Božia milosť udeľuje na každom mieste, predsa len bol presvedčený, že toto miesto – kostolík Panny Márie v Porciunkule – je bohatšie obdarené Božou milosťou a že ho častejšie navštevujú najvyšší duchovia. Preto často hovorieval bratom: „Kto sa tu bude modliť skrúšeným srdcom, dostane to, o čo bude prosiť. Kto sa však tu dopustí urážky, bude tvrdšie potrestaný. Preto, synovia moji, majte toto miesto v najväčšej úcte, lebo ono je Božím príbytkom a z celého srdca s plesaním vyznávajte a zvelebujte Boha.“ (Zo spisov brata Tomáša z Celana).

Keď sa František počas istej júlovej noci modlil v kostole Panny Márie Anjelskej, mal videnie. Zjavil sa mu Kristus so svojou Matkou a zástupom anjelov a vyzval ho, aby si vyprosil milosť, ktorá by oslávila Boha a spasila ľudí. Hneď potom sa mal vrátiť do Perugie, aby predniesol pápežovi svoju, na tú dobu odvážnu prosbu. V sprievode brata Massea predstupuje pred pápeža a prosí o veľmi významné odpustky „aby každý veriaci, ktorý s pravou ľútosťou a po spovedi príde do kostolíka Panny Márie Anjelskej, dosiahol úplné odpustenie svojich vín a trestov”. Prekvapený pápež súhlasí, ale vyslovuje obmedzenie, aby to platilo navždy, každý rok, ale iba jeden deň, od vešpier predchádzajúceho dňa do vešpier nasledujúceho dňa. František viac nepotrebuje, nečaká na písomný súhlas a odchádza. A keď ho pápež zavolá späť, pohotovo mu odpovedá: „Vaše slovo mi stačí. Ak je to Božie dielo, On sám sa postará, aby to dal poznať. Nechcem nijaký dokument. Nech je Panna Mária pergamenom, Kristus notárom a anjeli svedkami” (Traktát o odpustkoch Porciunkuly).

„Notár” Kristus vo sne potvrdil Františkovi pápežovo schválenie odpustkov. Sedem biskupov bolo prítomných na ich slávnostnom vyhlásení v Porciunkule 2. augusta 1216. František plný nadšenia vtedy zvolal: „Všetkých vás pošlem do raja!” Všetkých – svojich súčasníkov i nasledujúce generácie, ktoré nezabudnú na tento duchovný poklad Cirkvi a budú z neho čerpať. Podľa dnešnej cirkevnej praxe možno porciunkulové odpustky získať v každom františkánskom (a teda aj kapucínskom a minoritskom) a farskom kostole od 12.00 hod. 1. augusta do večera 2. augusta za obvyklých podmienok.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 23. júla – do 29. júla 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zázračný olej sv. Charbela z Libanonu

Sv. Charbel Makhlouf je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.

Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 na juhu Libanonu v chudobnej roľníckej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť celé hodiny.

Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti. Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Charbel (Sarbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Charbel Makhluf bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay. Roku 1859 požiadal o možnosť žiť životom eremitu a usadiť sa v pustovni. Toto povolenie však dlho nedostával. V r. 1875, keď otec Charbel už pridlho čakal na povolenie utiahnuť sa do pustovne, sa udial tento zázrak. Dvaja sluhovia sa rozhodli, že si z neho urobia žart a namiesto oleja naplnili jeho lampu vodou. Otec Charbel ju však zapálil ako obyčajne. Otec predstavený, ktorého na to upozornili vystrašení sluhovia, sa presvedčil, že v lampe naozaj horela voda. Pochopil túto udalosť ako znamenie a na druhý deň prišlo od generálneho predstaveného povolenie pre pustovňu.

Niekoľko mesiacov po smrti sa okolo jeho hrobu začali diať mimoriadne udalosti. Keď otvorili rakvu, našli telo v stave, akoby ho pochovali iba včera. Preniesli ho teda do novopostavenej kaplnky, kde ho pochovali. Roku 1927 sa začal proces jeho blahorečenia, a tak rakvu znovu vyniesli na povrch. Mnísi a veriaci, ktorí sa tam zišli, videli z truhly vytekať tekutinu. Domnievali sa, že do nej prenikla voda, preto ju znovu otvorili. Telo bolo nedotknuté rozkladom a malo teplotu živého človeka. Na čele mŕtveho boli kvapky potu. Keď ich predstavený utrel, na šatke ostal odtlačok tváre. V deň, keď sa v r. 1950 exhumovalo jeho telo, boli na príhovor otca Charbela uzdravení mnohí chorí, hluchí, nemí, slepí, ochrnutí – púhym dotykom jeho hrobu, alebo často jednoduchou modlitbou v jeho mene. K hrobu Charbela Makhlufa začali prichádzať pútnici, katolíci aj veriaci iných vierovyznaní, prinášali chorých a modlili sa za ich uzdravenie. Mnohí z nich sa skutočne vyliečili. Počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. vyhlásil Charbela Makhlufa za blahorečeného 5. decembra 1965 a 9. októbra 1977 ho pripísal do zoznamu svätých.

https://saletinirozkvet.webnode.sk/products/zazracny-olej-sv-charbela-z-libanonu/

PROGRAM:

21.7.2018 – Sobota

16:00 –  ruženec

17:00 – večeradlo

18:00 – sv. omša

19:00 – adorácia s eucharistickým požehnaním

22.7.2018 – Nedeľa

8:00 – Maďarská sv. omša

9:00 – Gréckokatolícka sv. liturgia

11:00 – Slávnostná rímskokatolícka sv. omša, celebruje novokňaz P. Mgr. Miroslav Vaľko CM

Počas odpustovej slávnosti nás spevom bude sprevádzať Hanka Servická

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 16. júla – do 22. júla 2018.

Bohoslužby

V pondelok od 17:00 adorácia za diecézu a biskupa o 17:30 ruženec.

Drahí bratia a sestry dovoľte nám, aby sme sa prostredníctvom vášho pána farára ohlásili na návštevu vo vašej farnosti. Sme františkánski rehoľníci (bratia františkáni, minoriti a sestry františkánky) plus mladí z celého Slovenska, dokopy približne 130 ľudí, ktorí tento rok tvoríme spoločenstvo Františkánskej mládeže GIFRA.

Radi by sme prežili zopár dní vo vašej farnosti a s vami, aby sme sa povzbudili v ODVAHE  ŽIŤ S KRISTOM, čo je témou nášho tábora vo vašej farnosti a blízkom okolí. Mladí budú mať pripravený program a na jeho verejnú časť chceme srdečne pozvať aj vás! Jednotlivé časti spoločného programu nájdete na plagáte.

Prosím prijmite nás! Nechceme byť na príťaž, ale na obohatenie a povzbudenie! Dopredu ďakujeme obci a Základnej škole na čele s pani riaditeľkou, pánu farárovi a domácim pomocníkom za už otvorené dvere.

Tešíme sa na spoločný program od nedele 22.7. do štvrtka 26.7.2018

Pokoj a  dobro! Mladí a rehoľníci z Františkánskej mládeže GIFRA

Františkánska mládež pozýva popročanov spolu poznávať „Čo znamená ODVAHA žiť s Kristom.”

Nedeľa 22.7.2018

20:30 –  Úvodný program animátorov (kostol)

21:00 –  Otváracia sv. omša (kostol)

Pondelok 23.7.2018

15:00 – 17:15  – Liturgia „vyzlečenie sa“     (moderovaná adorácia + sviatosť zmierenia v kostole)

18:30 – Sv. omša v kostole

20:00 – Kráľovský večer (kultúrny dom)

Utorok 24.7.2018

20:30 – Modlitba za farnosť a obec Poproč (spolu po dedine, začíname pri kostole)

Streda 25.7.2018

10:30 – Pozývanie + anketa (mladí sa  rozídu po skupinkách po obci, aby nás navštívili a pozvali na večerný program. Prosíme prijmite ich s kresťanskou láskou!)

15:00 – Program pre deti pri škole

18:00 – Sv. omša v kostole

19:00 – Program pri škole (divadlo + tance + spev + guľáš)

Štvrtok 26.7.2018

8:00 – Putovanie ku kaplnke sv. Anny

9:00 – Liturgia obnovy krstných sľubov a lúčenie sa s Popročom

DUCHOVNÉ SLOVO

Čo je škapuliar?

Škapuliar je dar Panny Márie, skrze ktorého nás chce ochrániť, starať sa o nás a priviesť nás do neba. Čo je škapuliar? Škapuliar obsahuje dva prúžky vlnenej látky spojené šnúrkami nosené na krku s vyobrazením určitých symbolov. Škapuliar by mal byť posvätený kňazom alebo diakonom príslušnej rehole, ktorá udeľuje škapuliar. Nosí sa tak, že jedna jeho časť spočíva na pleciach a druhá na prsiach. Od roku 1910 pápež Pius X. povolil nahradenie plátenného škapuliara medailou. Člen(ka) bratstva je povinný(á) nosiť škapuliar po zvyšok života nepretržite vo dne i v noci a modliť sa denne predpísanú modlitbu. S nosením škapuliara sa spájajú určité výsady, predovšetkým ochrana Panny Márie pre dušu i telo počas života, jej pomoc v hodine smrti a veľa ďalších Božích milostí. Táto mimoriadna ochrana Matky Božej bola sľúbená nielen samým rehoľníkom, ale aj tým, ktorí sú duchovne spojení s rehoľníkmi.Škapuliar chráni v nešťastí a chráni nás pred pekelným ohňom. Mýlili by sme sa ak by sme v ňom videli zázračný prostriedok proti peklu alebo vstupenku do neba. Vyžadujú sa kresťanské čnosti a stála a posväcujúca milosť na duši. Škapuliar nikoho nezbavuje povinnosti bojovať proti hriechu. Kto by si to domýšľal, hrešil by a škapuliar by mu bol bezvýznamnou vonkajšou ozdobou. Tu platia slová sv. Bernarda:

„Prosím ťa, aby si svoje rehoľné rúcho ozdoboval(a) dobrými mravmi, tvoje rúcho je sväté, preto aj tvoje vnútro nech je sväté. Staraj sa, aby aj tvoje skutky boli sväté.“

sv.Bernard

Najrozšírenejšie Bratstvo sv. škapuliara je pri reholi karmelitánov. Ich cieľom je vrelá láska k Bohorodičke. Volá sa Bratstvom Panny Márie karmelskej. Karmelitánsky škapuliar je hnedej, tmavogaštanovej farby s obrazom Panny Márie, podávajúcej škapuliar sv. Šimonovi Štokovi. Cirkev v Anglicku bola v 13. storočí vystavená mnohým nepríjemnostiam zo strany vládnucej moci, a tak aj pre karmelitánsky rád to boli ťažké časy. Rádu hrozila likvidácia, preto vtedajší generálny predstavený Šimon Štok, ktorý žil v povesti svätosti, sa spolu so svojimi spolubratmi celkom zasvätil Panne Márii. Prosil ju o zvláštne znamenie pomoci pre karmelitánsky rád, ktorý nosí vo svojom názve jej meno, aby mu udelila privilégiá a zachovala ho. Karmelitánska tradícia hovorí, že sv. Šimon Štok, brat Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel, sa k nej vrúcne modlil slovami antifóny: „Flos Carmeli“ – „Kvet Karmelu“. Panna Mária mu dala odpoveď. Zjavila sa mu obklopená anjelmi v noci z 15. na 16. júla 1251 v kláštore Karmelitánov v anglickom meste Cambridge. Ukázala na škapuliar a povedala:

„Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, znak môjho bratstva pre teba a pre všetkých Karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 9. júla – do 15. júla 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza s témami: Prečo Rimania prenasledovali kresťanov? a Počiatok kultu svätých.

DUCHOVNÉ SLOVO

Benediktíni

žijú podľa najstarších západných mníšskych tradícií kodifikovaných v Regule sv. Benedikta. V úsilí „aby bol vo všetkom oslávený Boh“ zohrali významnú úlohu pri utváraní kresťanskej Európy a v súčasnosti sú rozšírení po celom svete.

Na územie dnešného Slovenska prišli benediktíni ešte pred misiou sv. Cyrila a Metoda. Po veľkom rozmachu však nastal úpadok spôsobený rôznymi okolnosťami, ktorý dovŕšil príchod komunistickej totality. V roku 2003 sa však „čierni mnísi“ opäť na Slovensko vrátili, aby tu v roku 2010 otvorili nový kláštor Premenenia Pána v Sampore.

Čas, v ktorom žil sv. Benedikt, je poznačený kolapsom Rímskej civilizácie — rozpadom a zánikom všetkých doterajších spoločenských štruktúr, ale zároveň aj príchodom barbarských národov, ktoré prebrali hlavnú úlohu pri vytváraní novej Európy. V roku 410 gótsky kráľ Alarich vydrancoval a vypálil Rím. Situáciu zopakovali v polovici 5. storočia Huni pod vedením Attilu. Až na konci 5. storočia nastalo v Itálii pokojnejšie obdobie pod vládou Teodoricha.

Svätý Benedikt sa narodil okolo roku 480 v mestečku Nursia (Norcia). Podľa sv. Gregora Veľkého, ktorý opísal Benediktov život, ho jeho zámožní rodičia poslali na štúdiá do Ríma. Nízka morálna úroveň a neviazaný život študentov, kontrastujúci s rozpadávajúcou sa spoločnosťou, priviedli Benedikta k zanechaniu štúdia a odchodu z Mesta. V snahe pracovať pre Boha a nie ťažiť zo šťastia v živote sa v Effide a neskôr v Subiacu vydal cestou pustovníckeho života. Jeho cnostný život ho čoskoro preslávil, no zároveň mu pripravil mnohé skúšky. S niekoľkými vernými učeníkmi nakoniec prišiel na vrch Montecassino, kde okolo roku 525-530 založil na mieste bývalej pohanskej svätyne kláštor. Zhruba po štvrť storočí strávenom v mníšskom spoločenstve, na sklonku svojho života, zostavil Regulu ako svoj duchovný testament — výsledok celoživotnej skúsenosti. Sv. Benedikt zomrel podľa tradície 21. marca 547 počas modlitby v kruhu svojich učeníkov.

Pavol VI. ustanovil sv. Benedikta za hlavného patróna Európy apoštolským listom Pacis nuntius 24. októbra 1964.

(www.benediktini.sk)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 2. júla – do 8. júla 2018.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:00 modlitba radostného ruženca a odprosenie Božského Srdca, premienka a do 18:00 poklona Najsvätejšej sviatosti Oltárnej.

Spovedanie pred prvým piatkom:

V stredu a piatok od 16:00

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok bude od 17:00 poklona k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu po druhej sv. omši farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Mária Goretti, panna a mučenica

Sviatok: 6. júl

* 16. október 1890 Corinaldo (Ancona), Taliansko

† 6. júl 1902 Le Ferriere, Nettuno, Taliansko

Narodila sa 16. októbra 1890 v Corinalde v Ancone, v Taliansku. Jej otec farmár sa presťahoval so svojou rodinou do Ferriere di Conca, blízko Anzio. Zomrel na maláriu a jej matka sa musela veľmi usilovať, aby mala čo dať jesť svojim deťom. V roku 1902 sa ju osemnásťročný sused Alessandro Serenelli pokúsil zneuctiť. Keď Mária za žiadnu cenu nechcela, Alessandro ju začal bodať nožom. V nemocnici pred svojou smrťou Alessandrovi odpustila. Ale jej smrť neskončila odpustením. Alessandra chytili a odsúdili na 30 rokov väzenia. Neoľutoval svoj čin, kým sa mu neprisnilo, že bol v záhrade a Mária mu dala kvety. Keď sa prebudil, bol akoby iným človekom, všetko oľutoval a začal žiť lepším životom. Po 27 rokoch ho prepustili. Išiel rovno k Máriinej matke prosiť o odpustenie. Ona povedala: „Keď ti odpustila moja dcéra, kto som ja, aby som ti ho odmietla?“ A odpustila mu. Keď Máriu v roku 1950 vyhlásili za svätú, Alessandro sa zúčastnil kanonizácie. Kanonizoval ju pápež Pius XII. ako ideál mladých. Hovorí sa o nej ako o mučeníčke, pretože bojovala proti Alessandrovým pokusom o sexuálne zneužitie. Avšak to najdôležitejšie bolo, že mu dokázala odpustiť. Jej starosť o dušu svojho nepriateľa si vyžiadala obetu smrti.