Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 26. marca – do 1. apríla 2018.

Bohoslužby

V pondelok je veľkonočná spoveď od 15:00 do 17:30. Po skončení spovedania bude sv. prijímanie.

V utorok je sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

V stredu pri večernej sv. omši bude udeľovanie sviatosti pomazania chorých.

Na zelený štvrtok bude kostol otvorený pre poklonu do 20:00 hod., na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu Sobotu v čase od 9:00 – 12:00 a 15:00 – 18:45 hod.

Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa                                 

Na Bielu sobotu sa nekonajú žiadne liturgické obrady. Dokonca aj sväté prijímanie sa môže podať len zomierajúcim ako viatikum (pokrm na cestu). Je chybné hovoriť o obradoch Bielej soboty. Lebo hoci časovo sa slávia v sobotu, liturgicky patria už do Veľkonočnej nedele – slávia sa až po západe slnka.

Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína veľkonočnou vigíliou. Počas Veľkonočnej vigílie cirkev bdie a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília pôvodne bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova (3 až 7 čítaní zo Starého zákona adve čítania z Nového zákona), ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja (spieva sa prvý raz od Popolcovej stredy) , liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia sa krstné sľuby) a bohoslužbu obety. V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia, ktorý sa však odporúča preložiť až na nedeľné popoludnie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 12. týždni od 19. marca – do 25. marca 2018.

Bohoslužby

DUCHOVNÉ SLOVO

Kvetná nedeľa a jej význam

V liturgii sa táto nedeľa po latinsky nazýva Dominica palmarum, čiže  Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Apoštol Ján hovorí: “Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a vovali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” (Jn 12,12-13). Ant. na vstup prisudzuje toto vítanie s palmami deťom: “Keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema, išli mu v ústrety deti s palmovými ratolesťami v rukách a nadšene volali: Hosanna na výsostiach.” Palma znamená víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom.  Znamená aj spravodlivého človeka: “Spravodlivý sťa palma zakvitne” (Ž 92,13).

Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na požehnanie a na procesiu prinášali kvety, ktoré sa pripravili do kytíc a priviazali na vysoké tyče. U nás sa zvyčajne na požehnanie a na procesiu prinášajú bahniatka. Tieto požehnané ratolesti majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho mohli aj my vojsť do nebeského Jeruzalema. Preto si veriaci takéto požehnané ratolesti založia prekrížené na stene, aby pripomínali našu cestu s Kristom. Zvyšné požehnané ratolesti sa odložia, na budúci rok na Popolcovú stredu sa spália a potom požehnaným popolom kňaz posýpa veriacich na hlave v obrade Požehnanie popola a značenie popolom na znak pokánia.

Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v liturgii. Kým prvá časť liturgie ako spomienkou na Pánov vstup do Jeruzalema je oslavou Krista Kráľa, druhá časť – -svätá omša – už nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži. Voľakedy obrady i svätá omša sa slúžila vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však neostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. A preto sa v liturgii používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký alebo Svätý týždeň. Je to najvýznamnejší týždeň v liturgickom roku. V ňom sa nepripúšťajú nijaké iné slávenia. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka, večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdie.

zdroj: Nábožné výlevy, SSV 2010, s.465-467

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 12. marca – do 18. marca 2018.

Bohoslužby

Stretnutie pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po  druhej sv. omši.

Vo štvrtok je sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

Piatok o 17:30 krížová cesta.

V sobotu je deň diecéznej poklony vo farnosti.

Katechéza pre birmovancov bude v sobotu na fare o 9:30 a 10:15 hod.

V nedeľu bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zahaľovanie krížov

Na “smrtnú”, “čiernu” nedeľu, ale oficiálne 5. pôstnu nedeľu je zvykom v našich kostoloch     zahaľovať kríž. A nielen v kostoloch. Robí sa to aj v domácnostiach, aj v záhradách domov,   kde takýto kríž majú. Na všetky kríže s umučeným telom nášho Pána Ježiša Krista sa dáva   čierne alebo fialové plátno, aby sa práve toto telo Pána Ježiša prikrylo. Myslím, že tento   zvyk poznáme a berieme ho už automaticky. Ale poznáme jeho význam? Prečo sa tak robí   a   čo   to symbolizuje?  Starobylý zvyk zahaľovať   kríže   a obrazy pochádza asi spred 9. stor. Liturgista Polykarp Radó uvádza vo svojej knihe “Enchiridion liturgicum” tri pravdepodobné dôvody vzniku zahaľovania kríža: prvým je, že v tejto dobe sa sústredí pozornosť na utrpenie a nie na smrť Pána a že zahalení  kríža sa vyzdvihne jeho dôležitosť a tak sa pritiahne pozornosť na kríž, ktorý je vyvrcholením umučenia. Druhým dôvodom môže byť história umenia, že v románskom slohu sa na kríži   predstavoval   Kristus   ako   Kráľ   večnej slávy a v čase umučenia sa takýto obraz nezhodoval s pohľadom na trpiaceho Pánovho služobníka.   Ježiš ako kráľ večnej sláv  bol odetý v kráľovskom rúchu s kráľovskou korunou na hlave ako víťaz.

Tretím dôvodom môže byť súvislosť s niekdajšími„pôstnymi plátnami“, ktorými sa zakrýval   oltár, lebo penitenti sa považovali za nehodných aby hľadeli na slávenie omše. Toto veľké „pôstne plátno“ sa nazýva „velum famis“ a zakrýval sa ním celý oltár. Až neskôr sa zakrýval iba kríž a obrazy a sochy svätých.Vstupujeme do vrcholných týždňov pôstneho obdobia a nech aj upriamenie nášho pohľadu na zahalený a skrz neho vyzdvihnutie významu utrpenia   ako takého je pre nás motiváciou čo najlepšieho zvládnutia finišu prípravy pred Veľkou   nocou a napĺňania myšlienky, ktorá to veľmi dobre vystihuje: “per aspera ad astra” = “cez tŕnie k hviezdam”. Bez utrpenia sa na tomto svete nič naozaj hodnotné dosiahnuť nedá.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 5. marca – do 11. marca 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Vo štvrtok sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

V piatok pobožnosť o 17:30.

DUCHOVNÉ SLOVO

Krížová cesta

v dnešnej podobe pochádza z neskorého stredoveku. Hlavnými šíriteľmi tejto pobožnosti boli sv. Bernard z Clairvaux, svätý František z Assisi a svätý Bonaventúra. No určite svoj pôvod má v sprievodoch pútnikov, ktorí kráčali po stopách Pána Ježiša nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema.

Dominikánsky brat Rinaldo vo svojej knihe Liber peregrinationis v roku 1294 píše, že vystúpil k Božiemu hrobu tou cestou, po ktorej kráčal Kristus s krížom. Opisuje aj viaceré zastavenia: napríklad, Herodesov palác, – nádvorie, kde bol Ježiš odsúdený na smrť, – miesto, kde stretol plačúce jeruzalemské ženy, či miesto kde Šimon Cyrenejský vzal na svoje plecia Kristov kríž.

Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa na Západe budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto nesmierne dôležitú udalosť z dejín spásy. Aj v Ríme, neďaleko Lateránskej baziliky sú známe Sväté schody, prenesené z Jeruzalema, po ktorých podľa tradície kráčal Pán Ježiš.

Krížovú cesta, ako ju poznáme dnes, s jej 14 zastaveniami nachádzame v Španielsku, v prvej polovici 17. storočia, najmä vo františkánskom prostredí. Z Iberského polostrova sa dostala na Sardíniu, ktorá vtedy bola pod španielskou kráľovskou korunou, a následne na Apeninský polostrov. Jej presvedčeným šíriteľom bol františkán, svätý Leonard z Porto Mauricio, ktorý zomrel v roku 1751. On sám postavil na rozličných miestach vyše 572 krížových ciest, okrem iných aj v Koloseu, ktorú posvätil 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV.

Koloseum, kde sa na veľký piatok koná krížová cesta, stojí v centre Ríma už skoro dvetisíc rokov. Dokončené bolo v roku 80 po Kristovi. Zahynulo tu mnoho kresťanov, ktorí za svoju vieru obetovali životy. Prvá krížová cesta na pamiatku umučenia Ježiša Krista sa v Koloseu konala v roku 1750. Vtedy ju viedol pápež Benedikt 14., no búrlivé udalosti 18. i 19. storočia zabránili rozvoju tejto tradície. Obnovil ju až pápež Pavol VI. v roku 1964., ktorý ju osobne viedol 14 krát

Matrika

krsty: 0

sobáše:0

úmrtia:

14.2. Valéria Bradová

20.2. Michal Štovčík

25.2. Kveta Slovenkaiová